Čínski predstavitelia nepodpísali zmluvu o ďalších dodávkach ruského plynu ani o výstavbe plynovodu Sila Sibíri 2. Upozornil na to v stredu (18. 10.) list The Moscow Times. O projekte plynovodu sa malo rokovať v utorok (17. 10.) v Pekingu v rámci summitu venovaného takzvanej novej Hodvábnej ceste, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
V ruskej delegácii nechýbal vicepremiér Alexander Novak, ktorý dohliada na energetický sektor, šéf plynárenskej spoločnosti Gazprom Alexej Miller a šéf ropnej spoločnosti Rosnefť Igor Sečin. Súhlas čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga sa napriek tomu nepodarilo získať, napísal citovaný denník.
Pri jarnej návšteve prezidenta Si v Moskve Putin skonštatoval, že projekt plynovodu Sila Sibír 2 je vo „vysokom štádiu prípravy“. Číne vtedy sľúbil dodávky 100 miliárd metrov kubických ruského plynu ročne. To je päťkrát viac, ako do krajiny teraz dodáva ruský plynárenský gigant Gazprom.
V konečnej tlačovej správe sa ale čínsky prezident o plyne nezmienil. Žiadne dokumenty o projekte Sila Sibíri 2 podpísané nebudú, uviedol Peskov agentúre TASS.
Gazprom ďalšiu zmluvu s Čínou potrebuje. Po strate európskeho trhu po invázii Moskvy na Ukrajinu firma znížila vývoz suroviny na najnižšiu úroveň od obdobia posledných rokov Sovietskeho zväzu a znížila ťažbu takmer o tretinu.
Za obdobie od júla 2022 do konca júna tohto roka spoločnosť vykázala čistú stratu vyše jedného bilióna rubľov. Dve tretiny svojich hotovostných rezerv vynaložila na pokrytie strát a výpadkov hotovosti, napísal denník The Moscow Times.
Cena ruského plynu pre Čínu je dvakrát nižšia ako pre EÚ
Plynovodom Sila Sibíri 1, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2019, by Rusko malo v tomto roku dopraviť do Číny asi 22 miliárd metrov kubických zemného plynu. Toto množstvo však nahradí iba osminu skoršieho vývozu Gazpromu do Európy, ktorý na svojom vrchole dosahoval 170 až 180 miliárd metrov kubických ročne.
Cena plynu Gazpromu pre Čínu je takmer dvakrát nižšia ako pre EÚ a pre Turecko: 271,6 USD za tisíc metrov kubických oproti 481,7 USD. Vyplýva z materiálov k návrhu rozpočtu Ruskej federácie na rok 2024.
„Akákoľvek predstava, že kontrakty s Čínou poskytujú nové zdroje príjmov do Putinovej vojenskej pokladnice, je pre Čínu zlá,“ povedal k možnosti nových veľkých komoditných kontraktov Alexander Gabujev z berlínskeho Carnegieho centra pre štúdium Ruska a Eurázie.
Michail Krutichin z poradenskej spoločnosti RusEnergy nevylučuje, že Čína bude nakoniec s projektom plynovodu Sila Sibíri 2 súhlasiť, ak sa jej podarí vyjednať „veľmi dobré ceny“. Výstavba a spustenie plynovodu však podľa neho bude trvať najmenej desať rokov. Stratené dodávky do Európy rovnako nenahradia.
Závislosť Ruska od Číny rastie, konštatoval Filipp Ivanov z americkej neziskovej organizácie Asia Society. Napriek všetkým vyhláseniam o strategickom partnerstve zostávajú čínske investície v Rusku neúmerne skromné, upozorňuje. „Čínske spoločnosti sa obávajú politických rizík, druhotných sankcií, korupcie a celkovej nepredvídateľnosti ruského trhu,“ zhrnul.
Sila Sibíre 1 je hlavnou trasou pre prepravu ruského plynu do Číny. Na projektovanú kapacitu 38 miliárd metrov kubických by sa potrubie malo dostať v roku 2025.
