Liberáli budú mať v novom parlamente historicky najväčšie zastúpenie. Progresívne Slovensko získalo takmer 18 percent a spolu s klubom SaS budú mať v Národnej rade SR 43 poslancov.
Na druhej strane sociálnodemokratické strany Smer-SD a Hlas-SD získali spolu v sobotných (30. 9.) voľbách spolu takmer 40 percent hlasov. Podľa odborníkov to však automaticky neznamená, že tieto programové prúdy majú väčšiu podporu ako v minulosti. Stranu Roberta Fica totiž volili aj bývalí voliči Republiky a ĽS NS a progresívcom zas dali hlas aj konzervatívne orientovaní voliči.
Napriek tomu, že sociologické výskumy hovoria, že na Slovensku je približne 40 percent sociálnodemokratických voličov, čo zodpovedá výsledku Smeru a Hlasu, Michal Mislovič z Agentúry MEDIAN SK si myslí, že realita bola vo voľbách iná. „Skôr išli na nejakú istotu toho, že sa jednalo o politikov, ktorí sú im známi. Mali tiež skúsenosť, že keď boli títo politici vo vláde, tak jednoducho sa Slovensku v tom momente darilo,“ vysvetlil.
Riaditeľ Sociologického ústavu SAV Miloslav Bahna pripomenul, že dominantnými témami kampane týchto strán neboli tradične ľavicové heslá. Vláda Igora Matoviča (OĽANO a priatelia) navyše, podľa neho, nebola typicky pravicová.
„Minulé vládne obdobie sa necharakterizovalo žiadnym šetrením na ľuďoch. Naopak, tá nominálne pravicová vláda prijala extrémne nákladné ekonomické opatrenia. Napríklad príspevok 200 eur pre rodiny s deťmi je tiež veľmi štedré sociálne opatrenie, v podstate nákladnejšie než podobné opatrenie, ktoré v minulosti prijímal napríklad Smer,“ uviedol.
Za PS hlasovali aj konzervatívnejší voliči
Mnohí upozorňujú aj na úspech liberálov. Aj v tomto prípade ide podľa Michala Misloviča o určité skreslenie reality. „Progresívne Slovensko určite volili aj ľudia, ktorí nie sú tak liberálni, ktorým sú pomerne blízke konzervatívne hodnoty. Týmto ľuďom, ktorí sú na polceste medzi konzervativizmom a liberalizmom, chýbali možno takí pokrokoví konzervatívci a nejaká reprezentácia,“ vysvetlil Mislovič.
Napriek tomu sociológ Bahna hovorí, že výskumy z posledných desaťročí ukazujú, že názory Slovákov sú čoraz liberálnejšie. Posledné roky však nastala zmena. „V súčasnosti sme narazili na konzervatívny protiútok, ktorý bol spojený s udalosťami v zahraničí. So zvolením amerického prezidenta Donalda Trumpa či s prienikom ruských naratívov cez sociálne siete,“ uviedol Bahna.
