Miesta v materských školách budú zrejme chýbať aj v nasledujúcich rokoch. Inštitút vzdelávacej politiky pripravil prehľad dostupnosti škôlok na Slovensku.
Najťažšie pre svoje deti hľadajú škôlku rodičia v Bratislavskom kraji. Naopak, Nitriansky kraj má najviac voľných kapacít. Ministerstvo školstva aktualizovalo výzvu na dobudovanie nových miest a rozšírilo ju na celé Slovensko.
V nasledujúcich rokoch budú musieť materské školy prijať aj trojročné a štvorročné deti. Už teraz však takmer celé Slovensko bojuje s nedostatkom kapacít. Preto vznikol Index dostupnosti materských škôl.
„Na základe toho nám vyšlo, že najlepšia dostupnosť je v Nitrianskom kraji. Najhoršia dostupnosť je v Bratislavskom kraji,“ vysvetlil analytik Inštitútu vzdelávacej politiky rezortu školstva Ondrej Škvarenina.
Ministerstvo školstva preto rozšírilo eurofondovú výzvu na dobudovanie škôlok. Bude na to aj viac peňazí, a to 82,5 milióna eur. „Odhadujeme, že vytvoríme do polovice roka 2026 viac ako devättisíc miest v materských školách,“ uviedol koordinátor plánu obnovy pre ministerstvo školstva Peter Goliáš.
„Čím je vyšší stupeň zaškolenosti v materských školách, povedzme od toho tretieho roku života, tak tým sú potom deti v živote úspešnejšie,“ povedal minister školstva Daniel Bútora.
Index dostupnosti materských škôl v reportáži vysvetlila redaktorka RTVS Barbora Škulová:
Demografia mení počet voľných miest
Demografia však postupne môže počet voľných miest meniť. Napríklad v bratislavskej mestskej časti Petržalka predtým odmietali stovky žiadostí, už dnes by vedeli umiestniť aj trojročné a štvorročné deti.
„Za necelé štyri roky sa nám podarilo vytvoriť až 23 nových tried pre zhruba 580 detí. Tieto triedy sme vytvárali prioritne rekonštrukciou existujúcich priestorov, ktoré boli nevyužívané ako napríklad školnícke byty a práčovne,“ priblížila hovorkyňa MČ Bratislava-Petržalka Mária Halašková.
„To je vlastne účelom indexu, lepšie namieriť investície a možno práve predísť tomu, že niekde sa postaví škôlka a o päť rokov tam nebude potrebná,“ dodal Škvarenina.
„Postupom času bude klesať počet záujemcov o tieto škôlky, takže napríklad projekt, ktorý sa stavia aktuálne v Rači, to je úplne nová škôlka, je koncipovaná tak, aby neskôr, keď už nebude taký záujem, sa to napríklad premenilo na denný stacionár,“ vysvetlil riaditeľ odboru komunikácie a propagácie Bratislavského samosprávneho kraja Michal Feik.
Analýza Inštitútu vzdelávacej politiky ukázala aj veľké rozdiely vo výške školného.
Najnižšie mesačné školné, v priemere zhruba päť eur, platili rodičia v okresoch Rimavská Sobota, Svidník a Vranov nad Topľou.
Oproti tomu v Košiciach to bolo takmer 110 eur a v Bratislave viac ako 205 eur. Regulácia školného však podľa ministra nie je možná, určujú si ho samosprávy.
