Kazašský Semipalatinsk patrí medzi najrádioaktívnejšie miesta na svete. Miestnych obyvateľov trápi vysoký výskyt rakoviny. Tá neobchádza ani mladšie generácie. Príčinou sú roky testovania atómových bômb, po ktorých ostali zamorené územia.
Test dvojstupňovej vodíkovej bomby RDS-37 je jeden z vyše 400 podobných. Sovieti testovali zbrane hromadného ničenia v 50. a 60. rokoch minulého storočia práve v Semipalatinsku. Ich dôsledok je takmer 9 000 štvorcových kilometrov zamoreného územia a rádioaktívne jazero Chagan.
„Toto jazero vzniklo ako následok testov. Vznikla tu jedna z najrádioaktívnejších oblastí, keďže všetko znečistenie z povrchu skončilo v jazere,“ priblížil riaditeľ Inštitútu pre jadrovú bezpečnosť Aisan Ajdarchanov.
„Najväčšia časť zamorenia vznikla počas troch testov v 50. rokoch. Výsledky bolo nutné dodať čo najrýchlejšie. Preto sa častokrát nebralo do úvahy počasie a splodiny po výbuchu odniesol vietor,“ dodal.
Téme sa v spravodajstve RTVS venoval redaktor Boris Novotňák:
Miestni nesmeli o testoch hovoriť
Sovietske úrady existenciu zamorenia dlho tajili. O tom, že sa testujú atómové bomby, vedeli len miestni. Režim im o tom však zakázal rozprávať. „Výbuch som videl na vlastné oči. Obrovský hríb na oblohe. Vraveli nám, nepozerajte sa tam, ale my sme boli príliš zvedaví,“ uviedol svedok jadrových testov Nurgaz Mamržanov.
Zakázané bolo spomínať aj akékoľvek obete. „Pre testy mi zomrelo dieťa. Teraz to viem, ale vtedy nám to nechceli potvrdiť,“ doplnil.
Hoci sa testy skončili už dávno pred rozpadom Sovietskeho zväzu, radiácia predstavovala hrozbu aj naďalej. Oblasť uzavreli až po výskume v roku 2006. Vtedy vedci určili hranice rádioaktívnej oblasti. Dovtedy tam ľudia pásli dobytok, pestovali plodiny. Niektorí sa ani dnes radiácie neboja.
Počet prípadov rakoviny v Kazachstane narástol v roku 2021 o 36-tisíc. Najväčšia časť chorých žije práve v okolí Semipalatinska.
