Na Slovensku sa ročne diagnostikuje asi 40-tisíc nádorových ochorení. Na tieto ochorenia ročne zomrie približne 13-tisíc ľudí. Upozornil na to Národný onkologický inštitút (NOI). Apeluje preto na ľudí, aby nepodceňovali dostupnú prevenciu.
„Najčastejšie sú u žien diagnostikované rakovina prsníka, rakovina hrubého čreva a konečníka a rakovina tela maternice, u mužov rakovina hrubého čreva a konečníka, prostaty a pľúc,“ priblížil NOI.
| Najčastejšie typy rakovín na Slovensku | Počet diagnóz (ročne) |
| Rakovina hrubého čreva a konečníka | Približne 4 000 |
| Rakovina prsníka | Približne 3 000 |
| Rakovina krčka maternice | Približne 500 |
Na rakovinu hrubého čreva a konečníka podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky zomrie na Slovensku ročne okolo 1 700 ľudí. Postihuje najmä ľudí nad 50 rokov. „Slovensko figuruje na najvyšších miestach svetových rebríčkov vo výskyte tejto rakoviny,“ uviedla riaditeľka NOI Mária Rečková.
U žien sa najčastejšie vyskytuje rakovina prsníka. „Mimoriadne dôležité je pravidelné absolvovanie preventívneho gynekologického a mamografické vyšetrenia,“ dodala. Včasná diagnostika by mohla ročne zachrániť život až 300 ženám na Slovensku.
Viac ako tretine prípadov môžeme predísť
Viac ako tretine prípadov nádorových ochorení by sme podľa onkologického inštitútu mohli predísť zdravým životným štýlom, preventívnymi prehliadkami či onkokontrolami. „Preventívne, skríningové vyšetrenie dokáže v mnohých prípadoch skoro zachytiť predstupeň rakoviny ešte vo veľmi včasnom, liečiteľnom stave,“ uviedol NOI.
Cieľom onkologických skríningov má byť zníženie úmrtnosti vďaka včasnému záchytu rakoviny. „Neznamená to, že úplne zabránime vzniku ochorenia, ale môžeme ho odhaliť v takom štádiu, keď je ešte vyliečiteľné,“ vysvetľuje NOI.
Rezort zdravotníctva predstavil nedávno spolu s členmi pracovnej skupiny novú kampaň pre podporu skríningov s názvom OnkoKontrola. „Informácie o možnostiach tak potrebnej prevencie rakoviny prsníka, krčka maternice a rakoviny hrubého čreva a konečníka dostanú k čo najväčšiemu počtu žien a mužov v zrozumiteľnej a pútavej podobe,“ dodala riaditeľka NOI Mária Rečková.
Prednosta II. onkologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného onkologického ústavu v Bratislave a hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre klinickú onkológiu Michal Mego povedal, že všeobecné preventívne onkologické vyšetrenie neexistuje.
Pacient má nárok na skríningové vyšetrenie
Vysvetlil, že pacient má nárok na preventívne vyšetrenie, ktoré patrí do kompetencie všeobecného lekára raz za dva roky. „Potom má pacient nárok na tzv. skríningové vyšetrenie, ktoré sa týka rakoviny krčka maternice a rakoviny prsníka u žien a rakoviny hrubého čreva u oboch pohlaví,“ dodal.
V súčasnosti prebiehajú diskusie na európskej úrovni ohľadom zavádzania skríningu rakoviny pľúc, rakoviny prostaty a rakoviny žalúdka u rizikovej populácie. „Vek, v ktorom sú tieto skríningy indikované, je pre každý typ rakoviny iný,“ vysvetlil Mego.
Novinky v liečbe rakoviny
Konferencia pacientov s odborníkmi v Prahe nedávno predstavila novinky v liečbe rakoviny. Hovorili aj o vyšetrení a liečbe prispôsobenej individuálnym potrebám pacienta.
Hlavný odborník rezortu zdravotníctva Michal Mego potvrdil, že tzv. personalizovanú medicínu v onkológií máme dostupnú aj na Slovensku. „Viaceré pracoviská majú zavedené metodiky a špeciálne testy, ktoré toto umožňujú a na základe čoho sa liečba prispôsobuje potrebám konkrétneho pacienta,“ vysvetlil.
Problémom je podľa profesora Michala Mega úhrada týchto vyšetrení zo strany zdravotných poisťovní a najmä dostupnosť liečby, ktorá sa indikuje na základe výsledkov testov.
Dostupnosť liečby
Situácia sa podľa prednostu onkologickej kliniky v poslednom období zlepšila, aj napriek tomu však Slovensko dlhodobo zaostáva za susednými štátmi, vrátane Českej republiky. „Väčšinu moderných onkologických liekov schvaľujú zdravotné poisťovne na výnimku, pretože nie sú zaradené do zoznamu kategorizovaných liekov,“ uviedol.
Výnimkový režim by sa mal týkať pacienta, ktorý sa odlišuje od štandardu. „V prípade výnimočného pacienta by mal lekár požiadať zdravotnú poisťovňu o schválenie registrovaného lieku, ktorý nie je zaradený do zoznamu kategorizovaných liekov,“ dodal.
Na Slovensku však je problémom to, že lekári v rámci výnimiek žiadajú u štandardného pacienta, aby dostal liek na štandardne schválenú indikáciu v krajinách EÚ. Profesor Mego si myslí, že získavanie liečby za svoje životné úspory, či vytváranie verejných zbierok je veľmi nesystémové riešenie.
Pacient sa môže okrem schválenia výnimky k liečbe dostať aj prostredníctvom klinického skúšania, a to najmä vtedy, keď sa vyčerpajú štandardné možnosti liečby.
„Žiaľ, štandard liečby pri niektorých diagnózach je vo svete už iný, pacient na Slovensku v podstate nespĺňa kritériá na zaradenie do klinickej štúdie,“ povedal prednosta Mego s tým, že podľa medzinárodných štandardov pacient na Slovensku nedostal ani štandardnú prvú líniu liečby. „Tým pádom nemôže dostať experimentálnu liečbu v rámci klinickej štúdie,“ vysvetlil.
Apeloval na štát, aby si riešenie tohto problému stanovil ako prioritu, keďže má na to viaceré legislatívne a exekutívne nástroje. Myslí si, že je nevyhnutné, aby v procese nastavil transparentné pravidlá, a aby mal každý pacient garantovanú liečbu. „Zdravotná starostlivosť a liečba by mala byť na Slovensku dostupná aspoň v takom rozsahu ako v susedných štátoch,“ uzavrel prednosta kliniky a NOÚ Michal Mego.
Situácia po pandémii
Svet sa ešte stále spamätáva z covidu, ktorý ochromil zdravotnícke zariadenia. Národný onkologický inštitút uviedol, že nárast rakoviny pozoruje už dlhodobo. „Bez ohľadu na výskyt pandémie COVID-19,“ skonštatoval.
K výskytu prispievajú najmä faktory, ako napríklad starnúca populácia, obezita, znížená fyzická aktivita, príjem alkoholu a taktiež aj vysoká prevalencia fajčiarov a existencia kancerogénnych vplyvov prostredia.
Pandémia podľa NOI spôsobila pokles záchytu rakoviny z dôvodu nižšej diagnostiky. Inštitút však predpokladá, že po pandémii sa tento ukazovateľ zvýšil.
„Skríningové programy boli prerušené počas prvej vlny pandémie len na krátke obdobie, ale z dôvodu ich dôležitosti pokračovali naďalej, ako aj naďalej pokračovala možnosť vyšetrenia symptomatických ľudí, teda ich diagnostika, ako aj liečba onkologických pacientov,“ uviedol inštitút.
Boj s dezinformáciami
V súčasnosti ľudia často využívajú internet na vyhľadávanie informácií, kde však môžu naraziť aj na tie nepravdivé. Pozorovali sme to aj počas pandémie koronavírusu.
Na falošné správy a absurdné recepty na domáce „vyhubenie“ rakoviny upozorňuje aj Národný onkologický ústav (NOÚ). „Medicínske dezinformácie a hoaxy sa veľmi často šíria na sociálnych sieťach,“ dodal.
„Ak máte vo svojom okolí ľudí, ktorí sa odvolávajú na ’overené’ informácie z internetu, prosím upozornite ich, že sú to vedecky nepodložené výmysly, ktoré môžu vážne ublížiť. A preto odporúčame poradiť sa s vaším ošetrujúcim lekárom, ktorý pozná zdravotný stav pacienta,“ vyzval NOÚ.
