Portál Politico pripomína, že Európsky parlament by mal vo štvrtok (5. 10.) vyzvať Európsku úniu, aby uvalila sankcie na Azerbajdžan. Ak sa tak aj podľa komentátorov stane, neočakávajú, že by členské štáty na podobný krok pristúpili.
V Únii je vraj hlboká priepasť medzi podporovateľmi Arménska a Azerbajdžanu. Ozývajú sa tiež kritické hlasy, že Brusel nereaguje na krízu v Náhornom Karabachu dostatočne.
Niektorí odborníci podľa médií opisujú azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva ako bystrého hráča, ktorý vie využiť vojenské a strategické výhody svojej krajiny.
To, že odmietol účasť na stretnutí Európskeho politického spoločenstva v Granade, svedčí podľa nich o tom, že nie je ochotný hovoriť o kompromisoch.
Arméni ukazujú prstom na Moskvu, že opakovane uprednostňuje Azerbajdžan a objavuje sa tiež kritika, že Európska únia sa ku karabašskému konfliktu stavia veľmi vlažne.
Sankcie nepovedú ku koordinovanej akcii
Politický geograf Vincenc Kopeček z Ostravskej univerzity vysvetlil, že hoci Európska únia bude musieť reagovať na výzvu europoslancov uvaliť na Azerbajdžan sankcie, nepovedie to podľa neho ku koordinovanej akcii.
„EÚ je za prvé viac angažovaná vo vojne na Ukrajine, ktorá je výraznejšou bezpečnostnou hrozbou. Navyše, dosiahnutie nejakej zhody neznie veľmi pravdepodobne, pretože bude zrejme niekoľko krajín, ktoré by sankčný režim proti Azerbajdžanu blokovali. Najpravdepodobnejšie by išlo o Maďarsko,“ vysvetlil.
Aspekt azerbajdžanského plynu a ropy
Vincenc Kopeček upozornil aj na iný aspekt, a tým je azerbajdžanský plyn a ropa, ktoré v niektorých európskych krajinách tvoria významný podiel. Podľa neho však úloha Baku v tejto otázke nie je kľúčová a v prípade obmedzenia dodávok by to úniu ako celok nezasiahlo.
Poukazuje však na to, že Azerbajdžan si dlhodobo buduje vplyv v mnohých európskych krajinách. „Na to máme dokonca termín, hovorí sa tomu kaviárová diplomacia. Spočívalo to v tom, že na výplatnej páske Azerbajdžanu sa ocitlo viacero významných politikov. Či už samotného europarlamentu alebo z niektorých európskych krajín. Azerbajdžan celkom investoval v niektorých krajinách a má v niektorých európskych krajinách vplyv,“ dodal.
Brusel sa stavia do role sprostredkovateľa medzi Jerevanom a Baku, no podľa portálu Politico si musí uvedomiť, že po porážke separatistov v Náhornom Karabachu je mier medzi kaukazskými susedmi ešte vzdialenejší.
