Prvá spoločná republika Čechov a Slovákov dala v roku 1918 definitívnu bodku za rakúsko-uhorskou monarchiou. Slovákov emancipovala, stali sa štátotvorným národom, Česi o nej s nostalgiou hovoria ako o zlatom veku spoločnej štátnosti. Dátum jej vzniku, ktorý pripadá na dnes (sobota 28. 10.), je pre nich najvýznamnejším štátnym sviatkom
Správa o vzniku republiky bola nečakaná. Prišla dva týždne pred koncom prvej svetovej vojny. O jej podobe vtedy rokoval Edvard Beneš vo Švajčiarsku, Milan Rastislav Štefánik vo Francúzsku a budúci prezident Tomáš Garrigue Masaryk v USA.
„Tomáš Garrigue Masaryk, keď odchádzal do exilu po vypuknutí prvej svetovej vojny, už takmer odchádzal s tým, že je nutné rozbiť Rakúsko-Uhorsko a musí sa založiť Československo,“ priblížil riaditeľ Historického múzea ČR Marek Junek.
Historický exkurz o vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov spracovala spravodajkyňa RTVS v Prahe Katarína Vítková:
Štefánik ako jediný slovenským minister exilovej vlády – minister vojny – chodil na jednotlivé fronty, kde pomáhal zakladať légie. Práve ich úspechy boli pádnym argumentom na vznik samotnej republiky. Spojenci ich uznali ako spojeneckú armádu.
Iný vývoj než očakávania
Medzi základné atribúty novovzniknutej republiky, patrili cestovný pas, bankovka, známka či vlajka. Modrý klin reprezentujúci Slovensko siahal spočiatku len do tretiny vlajky, až neskôr do jednej polovice.
Pre Slovákov vznik republiky vychádzal z práva na sebaurčenie. Časom ale pre niektorých z nich prestával byť 100-percentným odrazom túžby, aspoň po čiastočnej forme autonómie.
„Československo malo ešte stále väčšinu katolíckeho obyvateľstva, týkalo sa to aj českých území. Ale v skutočnosti veľká časť nových politických elít si vyložila vznik štátu inak, než sa očakávalo na Slovensku. Vyzdvihovali napríklad husitstvo,“ dodal historik Múzea pamäti XX. storočia Peter Blažek.
Dokumentuje to i moment povalenia Mariánskeho stĺpu na Staromestskom námestí. Dav strhol symbol ochrany Prahy pred Švédmi na konci 30-ročnej vojny, ako symbol katolicizmu z odporu voči habsburskej monarchii.
Slovensko sa zrieklo uhorskej nadvlády martinskou deklaráciou z 30. októbra 1918. Tým Uhorsko stratilo nárok vyjednávať v mene slovenského národa.
