Dôveryhodnosť Slovenska z pohľadu zahraničných bánk klesá. Štát má totiž viac výdavkov ako príjmov. Finanční analytici upozorňujú, že niektoré ratingové agentúry majú pre Slovensko negatívny výhľad. Možností a času na rozumnú konsolidáciu verejných financií je podľa analytikov čoraz menej.
Zahraničné agentúry, ktoré hodnotia schopnosť Slovenska splácať svoje dlhy, sú mierne nervózne. Výdavky štátu totiž prevyšujú príjmy a obavy, dokedy to budeme zvládať, u našich zahraničných veriteľov narastajú. Hodnotiace agentúry zdvihli varovný prst a pre Slovensko negatívny výhľad.
„To riziko ale je, že ratingové agentúry by zhoršili rating Slovenska Slovensko by si požičiavalo drahšie. To znamená, že by si aj banky požičiavali drahšie, a to následne znamená, že by aj ľuďom požičiavali drahšie,“ priblížil analytik Tibor Lörincz.
Ekonomickej budúcnosti Slovenska sa v spravodajstve RTVS venovala redaktorka Monika Maťová:
Analytici vysvetľujú, že hodnotiace agentúry potrebujú vidieť, že vláda má jasný plán, ako riadiť tok peňazí v štáte tak, aby sa dlh Slovenska postupne znižoval.
„Nad týmto sa začnú trhy čoskoro zamýšľať a prestanú byť také benevolentné voči všetkým tým rôznym sociálnym balíčkom, ktoré v zásade neboli kryté zdrojmi,“ vysvetlil analytik Stanislav Pánis.
„Je dôležité pre ministra financií, aby predstavil nejaký dôveryhodný plán konsolidácie verejných financií v priebehu tohto volebného obdobia,“ doplnil Lörincz.
Ministerstvo v stanovisku uvádza, že situáciu plánuje riešiť a predstaví reálne konsolidačné opatrenia. „Ciele však najskôr definujeme v programovom vyhlásení vlády,“ dodáva.
Zamestnávanie cudzincov
Príjmy štátu vytvárajú firmy a ľudia, ktorí v nich pracujú- platením daní a odvodov. Pracujúcich je však málo a podľa analytikov treba seriózne uvažovať o zamestnávaní migrantov.
„V súčasnosti je to asi 100-tisíc, z toho je 38-tisíc Ukrajincov. Ale počty stúpajú veľmi pomaly. U nás stojí zahraničná pracovná sila asi 3,5 percenta z celkovej pracovnej sily, kdežto vo vyspelých krajinách je to často 10 až 13 percent,“ ozrejmil ekonóm Vladimír Baláž.
„Otázka je, do akej miery prichádza kvalifikovaná pracovná sila alebo pracovná sila, ktorá sa vie prevzdelať na určitý druh práce. Ja by som nechcel na tomto stavať slovenskú ekonomiku,“ reagoval prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga.
Zamestnávatelia sú skôr za vytvorenie takých podmienok na Slovensku, aby sa vrátili vzdelaní Slováci zo zahraničia.
