Lístie na stromoch pomaly žltne, ale sršne ázijské veselo ďalej bzučia, komáre tigrované štípali ešte na začiatku októbra a ploštice zaplavili záhrady i domácnosti. Hmyz je tak zmätený zmenami klímy, že sa ešte uprostred jesene rozmnožuje, píše agentúra AFP.
Rovnako ako pri iných druhoch je životný cyklus hmyzu podmienený vývojom prírodných podmienok. Vyššie teploty, nedostatočná alebo nadmerná vlhkosť aj neskoršie alebo skoršie svetlo sú pre nich mätúce. A tak zatiaľ čo tradične trvá obdobie ich aktivity od mája do septembra, teraz sa vyskytujú až do konca novembra.
To je aj prípad sršňov ázijských. „Dopady klímy majú zjavne vplyv na trvalosť kolónií. Tento rok na jeseň, vzhľadom na teplo, sa ázijské sršne ďalej vyvíjajú, ako keby bolo leto. V prírode je tak viac jednotlivcov a väčšia populácia, „podotýka výskumník Národného centra vedeckého výskumu (CNRS) a riaditeľ Inštitútu pre výskum biológie hmyzu (IRBI) David Giron.
Ďalším príkladom je komár tigrovaný. Tento čierny dvojkrídlový hmyz s bielymi prúžkami mal pôvodne problémy prispôsobiť sa klíme kontinentálneho Francúzska, s otepľovaním už ale zaplavil prakticky celé územie. Celý jeho životný cyklus sa teraz prispôsobil vysokým teplotám, ktoré stúpajú do nečakaných výšok aj mimo letnej sezóny.
Teoreticky tieto komáre „prezimujú ako vajíčka, takže keď sa podmienky zmenia na jesenné, komáre vytvoria vajíčka v štádiu diapauzy, teda vajíčka pripravené na prezimovanie“, vysvetľuje Giron.
Ale „kým sú podmienky priaznivé, komáre sa normálne rozmnožujú bez toho, aby sa pripravovali na zimu. Privedú tak na svet ďalšiu generáciu, a preto máme populácie, ktoré prežívajú dlhšie“ dodáva vedec. Pre ľudí prítomnosť týchto komárov znamená nielen nepríjemné štípance, ale hlavne riziko rozšírenia prípadov horúčky dengue alebo vírusu chikungunya, ktoré tento invázny druh prenáša.
K 17. októbru bol podľa internetových stránok Vigilance Moustique, ktoré informujú o výskyte komárov, prakticky v celom Francúzsku červený stupeň, ktorý značí prítomnosť a aktivitu komárov.
V posledných týždňoch zaplavili záhrady aj domy ploštice, ktoré sú pre človeka neškodné. Toto správanie je častejšie v zime, keď v ľudských príbytkoch hľadajú teplo. Ich hojnejší výskyt tak nesúvisí s teplou jeseňou, vysvetľuje Giron.
„Je však pravdepodobné, že zvláštne poveternostné podmienky, ktoré sme mali v lete tohto roku, tomuto druhu priali. A preto na jeseň, ktorá navyše vyzerala ako leto, vidíme veľmi, veľmi početné populácie ploštíc, „dodáva.
Podľa Météo-France bol september najteplejším mesiacom, aký kedy bol vo Francúzsku nameraný, a to o 3,5 až 3,6 stupňa Celzia nad priemerom obdobia rokov 1991 až 2020. Toto nezvyčajne teplé obdobie pokračovalo aj v prvých desiatich dňoch októbra, keď teploty pravidelne prekračovali hranicu 30 stupňov.
Otepľovanie prospieva hmyzu
Ak bude globálne otepľovanie pokračovať, môžeme očakávať viac hmyzu počas celého roka. „Predstavme si, že zima zmizne a my budeme mať naozaj celoročne mierne teploty. To by mohlo mať dva efekty… druhy, ktoré vídame len v lete, by sme mohli mať po celý rok. To by sa mohlo týkať napríklad niektorých druhov komárov,“ hovorí Giron.
Popri tom však „existujú druhy hmyzu, ktoré potrebujú prezimovať“. Napríklad u niektorých motýľov“ je nevyhnutná diapauza, a tak ak nezavládne zima, nemajú podmienky na hibernáciu, a teda ani pre vznik novej generácie na jar. Pre tieto druhy hmyzu by to mohlo mať katastrofálne následky, „dodáva Giron.
