V Rusku miznú pamätníky obetí Josifa Stalina. Tie na jeho počesť naopak pribúdajú. Moskva sa snaží o oživenie spomienok na tohto bývalého sovietskeho diktátora. V táboroch, známych ako gulagy, skončili počas Stalinovho veľkého teroru v 30. rokoch minulého storočia milióny ľudí. Zhruba 750 000 z nich bez súdu zavraždili.
O zachovanie pamiatky takto označených ľudí sa snaží projekt Posledná adresa. Za uplynulých deväť rokov jeho členovia rozmiestnili v Rusku stovky pamätných tabúľ.
„Ľudia, zabúdajú, že naši hrdinovia nemajú hroby. Je len pár cintorínov, kde je pochovaných niekoľko tisíc zastrelených ľudí. Sú to však masové hroby. Bez mien,“ uviedol člen projektu Posledná adresa Mikhail Sheynker.
V poslednom čase však niektoré tabuľky začali miznúť. „Po inštalácií týchto tabuliek nastávajú situácie, že ich niekto odstráni. Polícia to nerieši,“ povedala koordinátorka projektu Posledná adresa Evgeniya Kulakova.
Sovietsky zväz vnímaný ako veľmoc
Centrum pre ľudské práva Memorial sa domnieva, že poškodenie nariadili alebo vykonali úrady. Moskva podľa centra chce, aby bol bývalý Sovietsky zväz vnímaný ako veľmoc, nie ako utláčateľský štát.
„Myslím si, že v našej spoločnosti sa dejú veľmi zlé veci. Vláda nám dáva jasne najavo, že všetky tie represie a čistky sa môže vrátiť. Je to desivé,“ obáva sa obyvateľ Petrohradu Sergei Gorshvo.
Pamätníkom obetí Josifa Stalina sa venoval redaktor RTVS Kamil Kolenič:
Naopak, pamätníkov, ktoré oslavujú Josifa Stalina, pribúda. Podľa investigatívnej skupiny na sociálnej sieti Telegram „Môžeme to vysvetliť“ je v Rusku 110 Stalinových sôch. 95 z nich postavili počas vlády prezidenta Vladimira Putina. Najmenej štyri od invázie na Ukrajinu. Rastie aj počet obdivovateľov bývalých režimov.
Podľa júlového prieskumu verejnej mienky nezávislého analytického Centra Levada má kladný vzťah k Josipovi Stalinovi 63 percent Rusov, čo je najviac za uplynulých 13 rokov.
