Na území Slovenska došlo v posledných hodinách k výraznému poklesu tlaku vzduchu. To môže negatívne ovplyvniť najmä meteosenzitívnych ľudí, pozor by si mali dávať aj tí, ktorí trpia chronickými ochoreniami.
Kým vo štvrtok (2. 11.) bol napríklad v oblasti Bratislavy atmosférický tlak na úrovni 1007 hPa, tak v piatok (3. 11.) v tejto oblasti tlak klesol na úroveň 986 hPa. Podobne je na tom aj zvyšok Slovenska. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).
Pokles atmosférického tlaku o 21 hPa v priebehu jedného dňa je naozaj výrazný, upozorňuje klimatológ SHMÚ Pavol Faško. „Je to výrazný pokles. Ide o zmeny, ktoré nie sú úplne bežné. Vyskytujú sa, aj sme ich historicky zaznamenali, ale takéto výkyvy nie sú bežnou záležitosťou,“ uviedol.
Najnepriaznivejšie dôsledky majú podľa odborníka najmä rýchle zmeny tlaku vzduchu, napríklad výrazný pokles tlaku vzduchu, a to je situácia, ktorú prežívame teraz, dodal. Za rýchle zmeny tlaku zodpovedajú tlakové níže alebo tlakové výše.
„Vplyv to má predovšetkým na meteosenzitívnych ľudí, čo je dnes možno veľká časť populácie. Títo ľudia, aj keď to zaregistrujú, tak to, myslím si, zvládnu,“ hovorí klimatológ.
Väčší pozor by si podľa neho mali dávať najmä ľudia, ktorí trpia nejakými chronickými ochoreniami. „V prípade týchto ľudí môžu byť dôsledky zmien tlaku vzduchu závažnejšie. Títo ľudia by si mali dávať väčší pozor. Prípadne, ak majú nariadenú medikamentóznu liečbu, tak by možno mali konzultovať s lekárom, ako upraviť režim užívanie niektorých liekov pri takýchto, nie úplne štandardných, situáciách,“ upozorňuje Faško.
Dodal, že kolísanie tlaku vzduchu sa môže prejavovať napríklad pri srdcovo-cievnych ochoreniach, ale aj pri iných diagnózach.
Teplý Atlantický oceán
Počasie a atmosférický tlak u nás ovplyvňuje momentálne najmä to, čo sa deje vo východnej časti Atlantického oceánu.
„Tam je veľmi výrazná aktivita tlakových níží, ktorá súvisí s tým, že povrchové vrstvy Atlantického oceánu sú v tejto časti veľmi teplé. To je štartovací mechanizmus, ktorý podmieňuje to, že tlakové níže, ktoré tam vznikajú sa prehlbujú a výrazne sa prejavujú. Rozsah pôsobenia tlakových níži je teda väčší, majú rozsiahlejší vplyv a teraz ovplyvňujú počasie vo veľkej časti Európy,“ vysvetľuje klimatológ. S tým súvisí aj pokles tlaku vzduchu, ktorý sme zaznamenali v posledných dňoch.
Dobrý nie je ani príliš vysoký atmosférický tlak „Všetky krajnosti a extrémy nie sú dobré. To platí vo všeobecnosti nielen v meteorológii alebo klimatológii. Čiže aj to môže mať negatívne dôsledky,“ hovorí klimatológ.
Závažnejší vplyv má však nízky atmosférický tlak. „Keď je vysoký tlak vzduchu, tak má počasie priaznivý charakter. Vo všeobecnosti by počasie v oblasti vplyvu tlakových výší nemalo mať také negatívne dôsledky, ako počasie keď sa prejavuje vplyv tlakových níži – vtedy môže dochádzať napríklad aj k takým javom, ako je veľmi silný vietor alebo sa vyskytuje veľa zrážok,“ uzavrel Faško.
