Podiel slovenských domácností, ktoré hospodária s dostatkom peňazí na pokrytie základných potrieb i závažnejších výdavkov, a navyše ešte zvládajú sporiť, medziročne mierne narástol. Z minuloročných 51 percent na súčasných viac než 59 percent.
Zároveň sa znížil počet obyvateľov Slovenska, ktorí so svojím mesačným príjmom nevystačia, a to z 22 percent na 18 percent. To však znamená, že vo finančnej núdzi stále žije takmer každá piata slovenská domácnosť. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika.
„Prepad finančnej situácie slovenských domácností sa síce zastavil, ale úrovni finančnej kondície, v ktorej boli Slováci pred dvoma rokmi, sa zďaleka nepribližujeme. Dôležité však je, že sa podarilo zbrzdiť infláciu a udržať vysokú zamestnanosť. Mohlo by tak dochádzať k postupnému zlepšovaniu,“ uviedla generálna riaditeľka spoločnosti KRUK Jaroslava Palendalová.
Kto je spokojnejší?
Svoju finančnú situáciu celkovo lepšie hodnotia muži a tiež Slováci vo vekovej kategórii 18 až 24 rokov. Oproti minuloročnému prieskumu si polepšili starší ľudia vo veku 55 až 64 rokov. Negatívne svoju finančnú situáciu hodnotí 44 percent respondentov v tejto vekovej kategórii oproti 54 percent v minulom roku.
Výrazne sa zlepšila aj finančná situácia rodičov na rodičovskej dovolenke. Minulý rok malo problém vyjsť s peniazmi 56 percent rodičov, tohto roku ide o 40 percent.
Spokojnosť s finančnou situáciou výrazne rastie s úrovňou dosiahnutého vzdelania. Ako veľmi dobrú hodnotia svoju finančnú situáciu predovšetkým zamestnanci v oblasti finančníctva a poisťovníctva, príslušníci armády a bezpečnostných zložiek a pracovníci v odbore školstva, kultúry, vedy a výskumu. Najviac sú so svojou finančnou situáciou spokojní ľudia pracujúci v odbore IT a telekomunikácií.
So svojou finančnou situáciou sú podľa Palendalovej spokojní predovšetkým ľudia žijúci v trojčlenných a štvorčlenných domácnostiach a obyvatelia Bratislavského a Žilinského kraja.
Najhoršie svoju finančnú situáciu hodnotia obyvatelia Nitrianskeho kraja, kde žije v nedostatku až 49 percent domácností, nasledovaní obyvateľmi Banskobystrického kraja.
