V dnešnom svete je vďaka všadeprítomným komunikačným technológiám takmer nemožné uniknúť šíreniu drastických obrazov.
Psychológ Francisco Javier Saavedra Macías zo Sevillskej univerzity v rozhovore pre portál The Conversation vysvetlil zmenu rýchlosti šírenia obrazov na obliehaní Nikáje, mesta v historickom kraji Bitýnia na severe Anatólie (dnešného Turecka – poz. red.), z roku 1097.
„Križiaci vtedy katapultovali odrezané hlavy väzňov cez hradby s cieľom zastrašiť nepriateľa. Táto stratégia fungovala. Mesto aj napokon dobyli,“ povedal psychológ. Masový teror v 11. storočí však mal svoje obmedzenia.
Obyvatelia, ktorí žili v blízkosti hradieb, mohli pocítiť priamu hrozbu, keď videli lietať odrezané ľudské hlavy. „Ľudia z iných lokalít mesta sa však o týchto udalostiach dozvedeli až o niekoľko týždňov alebo dokonca mesiacov neskôr. Dokonca aj vtedy by o týchto udalostiach vedeli len z počutia, bez fotografií alebo videí, ktoré by presne reprodukovali, čo sa stalo,“ dodal Macías.
„V súčasnosti to zažívame napríklad pri záberoch z Izraela a Gazy, ako aj pri iných vojnách a útokoch v posledných rokoch,“ vysvetlil Francisco Javier Saavedra Macías.
Z výskumu psychologických dôsledkov javov známych ako „informačné preťaženie“ a „svedectvo všeobecnej traumatickej udalosti“ vyplýva, že už aj pri pohľade na obrazovku telefónu sa pri prežívaní extrémne násilnej situácie aktivuje vetva nášho nervového systému, ktorá riadi reakciu „bojuj alebo uteč“.
Telo začne vylučovať viacero hormónov
„Naše telo reaguje na tieto obrazy vylučovaním hormónov do krvného obehu vrátane adrenalínu, noradrenalínu a kortizolu, všeobecne známeho ako stresový hormón. Tieto hormóny rýchlo prenikajú do nášho centrálneho nervového systému,“ vysvetlil psychológ.
S týmito látkami v obehu sa naše telo zmení. „Zvýši sa srdcová frekvencia a krvný tlak, aby nám pomohli zvládať podnety hrozby a vyhnúť sa zraneniu alebo smrti,“ uviedol Maciás s tým, že ide o krátkodobé zmeny. Ak sa však stanú chronickými, môžu z dlhodobého hľadiska spôsobiť vážne zdravotné problémy.
Keď čelíme hrozbe, prioritou je rýchlo reagovať, nevenovať čas spomienkam na podobné udalosti a analýze kontextových faktorov. „Ak to však trvá dlho, môže to mať vážne dôsledky na náš mozog,“ dodal. Chronický stres totižto spôsobuje aj problémy s učením a pamäťou.
