Ruský prezident Vladimir Putin sa údajne rozhodol kandidovať v nadchádzajúcich marcových voľbách. Tento krok by ho mohol udržať pri moci najmenej do roku 2030, uviedla v pondelok (6. 11.) agentúra Reuters s odvolaním sa na šesť nemenovaných zdrojov.
Putin, ktorému funkciu prezidenta odovzdal jeho predchodca Boris Jeľcin v posledný deň roku 1999, už strávil v úrade dlhší čas než akýkoľvek iný ruský, respektíve sovietsky vládca od čias Josifa Stalina. Prekonal dokonca i 18-ročné obdobie vlády Leonida Brežneva.
Ruský prezident 7. októbra oslávil 71 rokov. Zdroje, ktoré sa pre Reuters vyjadrovali pod podmienkou anonymity, uviedli, že Putin sa rozhodol kandidovať a že jeho poradcovia sa už pripravujú na kampaň a voľby.
V prípade, že bude naozaj kandidovať, budú voľby pre Putina len formalitou. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že sa v Rusku teší podpore 80 percent voličov. S podporou ruského štátu a jeho médií a pri absencii verejne známych súperov takmer určite zvíťazí, píše Reuters.
„Svet, na ktorý sa dívame, je veľmi nebezpečný,“ citovala agentúra jeden z nemenovaných zdrojov, oboznámených s dianím v Kremli a s Putinovým údajným rozhodnutím opäť kandidovať.
Rozhodnúť sa mal len nedávno
Zahraničný diplomatický zdroj, ktorý taktiež trval na anonymite, uviedol, že Putin k tomuto rozhodnutiu dospel len nedávno a že čoskoro príde aj jeho oficiálne vyhlásenie.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov to odmietol komentovať, uvádza Reuters. Peskov ešte v septembri vyhlásil, že ak sa Putin rozhodne kandidovať, nikto nebude schopný s ním súperiť. Kremeľ tiež nedávno odmietol tvrdenia, podľa ktorých je Putin chorý, a označil ich za dezinformácie šírené Západom.
Vo voľbách síce Putin nebude čeliť žiadnemu reálnemu súperovi, bývalý agent KGB má však pred sebou najväčšie výzvy, akým šéf Kremľa čelil od rozpadu Sovietskeho zväzu spred viac než 30 rokov, konštatuje Reuters.
Vojna na Ukrajine totiž vyvolala najhoršiu konfrontáciu so Západom od kubánskej raketovej krízy z roku 1962. Západné sankcie spôsobili najväčší vonkajší šok pre ruskú ekonomiku za uplynulé desaťročia a Putin dokonca v júni čelil neúspešnému pokusu o vzburu zo strany žoldnierskeho vodcu Jevgenija Prigožina.
Uväznený ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj tvrdí, že Putin nasmeroval Rusko do slepej uličky vedúcej k záhube a že vybudoval krehký systém skorumpovaných posluhovačov, ktorí v konečnom dôsledku vytvárajú skôr chaos než stabilitu.
„Rusko ide smerom dozadu,“ povedal v júli pre Reuters Oleg Orlov, jeden z najuznávanejších bojovníkov za ľudské práva v Rusku. „Opustili sme komunistickú totalitu. Ale teraz sme sa vrátili k inému druhu totality,“ dodal.
Za rok a pol vojny na Ukrajine zahynuli alebo utrpeli zranenia státisíce ruských aj ukrajinských vojakov. Oveľa viac, než je oficiálny počet sovietskych obetí počas celej vojny v Afganistane v rokoch 1979-89.
Prigožin ešte mesiac pred pokusom o vzburu varoval, že Rusko môže v dôsledku nekompetentnosti svojich generálov čeliť revolúcii v prípade, sa jeho elity nespamätajú, pripomína Reuters. Šéf vagnerovcov presne dva mesiace po vzbure zahynul za nejasných okolností pri páde lietadla.
