Na hlavný obsah

Nevie sa, koľko rekreačných zariadení štát vlastní. Ich prevádzka je pritom dotovaná zo štátnej pokladnice

Na nedostatky poukázal Útvar hodnoty za peniaze.

Nevie sa, koľko rekreačných zariadení štát vlastní. Ich prevádzka je pritom dotovaná zo štátnej pokladnice
Ilustračná snímka. Foto: RTVS

Útvar hodnoty za peniaze poukazuje na to, že prevádzka štátnych rekreačných zariadení je málo transparentná. V súčasnosti sa napríklad nedá presne povedať, koľko takýchto zariadení štát vlastní.

Zamestnanci vo verejnej správe ich môžu využívať často za výhodnejšie ceny v porovnaní s komerčnými hotelmi. Štát vlastní rôzne chaty, hotely a ubytovacie zariadenia. Ich prevádzka je dotovaná zo štátnej pokladnice.

„Nevytvára sa tak tlak na zariadenia, aby zabezpečovali celoročnú obsadenosť svojich zariadení. Odhadované náklady sú okolo 13 až 19 miliónov eur ročne. Niektoré zariadenia sú aj v lukratívnych lokalitách, ako napríklad Tatry alebo Donovaly,“ priblížila analytička Útvaru hodnoty za peniaze Lenka Martišková.

Téme sa v reportáži venoval redaktor RTVS Vladimír Amrich:

Keďže mnohé zariadenia nemajú IČO, analytici v súčasnosti nedokážu povedať, koľko presne ich štát vlastní. Odhadom ich je viac ako 130. „Nemáme jednotnú databázu týchto zariadení, sú roztrúsené naprieč rezortmi a často nie je jednoducho možné ich dohľadať,“ dodala Martišková.

Práve preto sa Útvar hodnoty za peniaze plánuje na systém ubytovní pozrieť dôkladnejšie v rámci hĺbkovej analýzy. Napríklad ministerstvo vnútra, ktoré spravuje najviac ubytovní, na ich prevádzku uplynulý rok minulo zhruba 8 miliónov eur.

„Účelom plnenia týchto zariadení je napríklad ubytovanie, rôzne školenia, výcvik, pracovné porady a dlhodobé aj krátkodobé ubytovanie zamestnancov v rámci výkonu ich služby,“ priblížil hovorca ministerstva vnútra Martin Neumann. „Priemerná vyťaženosť našich zariadení sa pohybuje na úrovni 60 percent,“ dodal.

Úrad vlády pred rokmi navrhol zriadenie databázy

„Nie je to úplne bežnou praxou, štandardnejšie sú finančné príspevky pre zamestnancov, ale existujú v rámci Európy krajiny, ktoré majú takéto zariadenia. Sú to napríklad krajiny V4 alebo tiež Bulharsko alebo Slovinsko,“ povedala analytička Martišková.

„Zamestnanci si môžu dohodnúť podmienky využívania týchto zariadení u zamestnávateľa v kolektívnej zmluve. Do akej miery sú tieto zariadenia využívané zamestnancami jednotlivých rezortov nám nie je známe,“ priblížila predsedníčka odborového zväzu verejnej správy Milena Rácová.

Úrad vlády navrhoval zriadenie databázy štátnych ubytovacích zariadení v roku 2011. Podľa analytikov by to pomohlo zvýšiť transparentnosť a efektívnosť systému.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Ekonomika