Uplynulo 19 rokov od veternej smršte, ktorá na nepoznanie zmenila Tatry. Svojou intenzitou a silou šokovala milióny ľudí. Zmenili sa pohľady na tatranské lesy aj na to, ako sa (ne)treba starať.
Bol piatok popoludní a vietor v nárazoch dosiahol rýchlosť orkánu. Za dve hodiny vyvrátil či polámal milióny stromov naprieč celými Tatrami. Smršť spôsobila veľké materiálne škody a vyžiadala si aj ľudský život.
„Zastihlo nás to v plnej sile a v plnej hrôze v Starom Smokovci , kde sme míňali jedno auto, kde sa stala tá tragická nehoda,“ spomínal námestník Správy TANAP-u Slavomír Celer.
Na udalosti z 19. novembra 2004 a stav tatranských lesov dnes sa v reportáži v relácii Správy RTVS z regiónov pozrela redaktorka Ivana Ratkovská:
Peter Chudý bol v ten deň ako mestský poslanec a riaditeľ Zväzu cestovného ruchu na pracovnom rokovaní v poľskom Zakopanom. Spomína si, že sa domov nedostal dva dni.
„Situácia v okolí Štrbského plesa bola úplne beznádejná. Popadané stromy úplne blokovali cestu, a ten rozsah katastrofy sme videli až na druhý deň. Mnohí ľudia to vtedy cítili tak, akoby Tatry zmizli,“ priblížil Chudý.
Tatrám pomohli dobrovoľníci
Hovorilo sa o apokalypse, mesačnej krajine, o konci cestovného ruchu v Tatrách. Ľudia si vyhrnuli rukávy. Pomáhali dobrovoľníci z domova aj zo zahraničia, prúdili sem peniaze zo zbierok a lesní robotníci postupne odpratali pováľané stromy.
„Podarila sa nám neuveriteľná vec, lebo už o osem dní, 29. novembra, sa na Štrbskom plese otvárala zimná lyžiarska sezóna 2004/2005. Bol to malý zázrak,“ skonštatoval Chudý.
Cestovný ruch vstal z popola za pár dní, obnova lesa trvala roky. Od kalamity na štátnych pozemkoch v TANAP-e vysadili 6,3 milióna sadeníc. Niekdajší „smrekový koberec“ nahradil rozmanitý mladý les.
„Obnova prebiehala dvomi spôsobmi. Či už prirodzenou cestou, z prirodzeného zmladenia sa obnovili smrek, borovica, smrekovec, a v rámci umelej obnovy sa dosádzal javor, buk, borovica smrekovec, smrek,“ vysvetlil Celer.
Parky dnes ponúkajú to, čo majú
Tichá a Kôprová dolina dnes podľa lesníka, ekológa a filmára Karola Kaliského ponúkajú to, čo majú mať národné parky. „A to je hodnotný zážitok z divej prírody. Sám som tam strávil doslova stovky až tisícky hodín pozorovaním divých zvierat ale aj procesov, ktoré sa tam odohrávajú po kalamite a môžem povedať, že je to obrovský zážitok,“ povedal.
Kalamity sú odjakživa súčasťou života lesa. A z pohľadu človeka sa potvrdilo, že v krízovej situácii bola na prvom mieste spolupatričnosť.
„Potvrdilo sa to hlavné motto, ktoré je na pamätníku v centre Smokovca. Tam sa píše, že nie činnosť prírody, ale nečinnosť ľudí je katastrofou,“ dodal Chudý.
„Približne raz sa sto rokov sa niečo také v Tatrách udeje, tatranská bóra, a my máme to šťastie, že sme to zažili. Čo nás nezabije, to nás posilní,“ uzavrel primátor mesta Vysoké Tatry Jozef Štefaňák.
