Bilancia mŕtvych spojená s vojnou Izraela proti palestínskemu radikálnemu hnutiu Hamas svedčí podľa odborníkov o intenzívnejšom zabíjaní civilistov, ako akého sa dopúšťali západné sily v najhorších fázach nedávnych vojen v Sýrii, Iraku či Afganistane, uvádza v novej analýze denník The New York Times (NYT).
Odborníci na moderné konflikty podľa neho vyjadrujú údiv nielen nad počtom zabitých, ktorý hlásia úrady v Pásme Gazy, ale aj nad izraelským využívaním veľmi silných bômb v husto zastavaných oblastiach.
Podľa posledných údajov Hamásom ovládaného ministerstva zdravotníctva za menej ako dva mesiace vojny prišlo o život skoro 15-tisíc ľudí, vrátane zhruba 10-tisíc žien a detí. NYT pre porovnanie uvádza napríklad odhad britských analytikov, podľa ktorého po invázii do Iraku v roku 2003 za celý prvý rok bojov Američania a ich spojenci zabili približne 7 700 civilistov.
Údaje nemožno nezávisle overiť
Za celých takmer 20 rokov americkej vojny v Afganistane potom experti zdokumentovali viac ako 12 400 civilných obetí, uviedla oxfordská profesorka Neta Crawfordová, ktorá sa podieľa na výskumnej iniciatíve Costs of War Project.
Čísla hlásené palestínskymi úradmi nemožno nezávisle overiť a izraelskí činitelia, ako aj niektorí západní predstavitelia, ich spochybňujú. Mnohí odborníci však bilanciu ministerstva zdravotníctva považujú za dôveryhodnú, vzhľadom na jeho sieť kontaktov a presnosť skorších hlásení, napísal denník The Washington Post.
„Akokoľvek bilancie mŕtvych vo vojnových časoch nikdy nebudú exaktné, experti uvádzajú, že aj konzervatívny výklad údajov hlásených z Gazy ukazuje, že tempo zabíjania pri izraelskom ťažení v tomto storočí takmer nemá obdoby,“ píše v novom článku NYT.
Izrael zaútočil na Gazu po tom, ako bojovníci Hamasu 7. októbra prenikli na izraelské územie a na viacerých miestach napádali civilistov, policajtov i vojakov. Podľa prvotných odhadov bezprecedentný útok zabil viac ako 1 400 ľudí, Izrael potom odhad znížil na 1 200.
Izraelské letectvo odvtedy oznámilo bombardovanie 15-tisíc cieľov v Pásme Gazy, ktoré Hamas od roku 2007 ovláda. V oblasti menšej ako Praha, kde predtým žilo vyše dva milióny ľudí, je podľa OSN poškodená či zničená skoro polovica obytných budov.
Izrael, ktorý kvôli razancii bombardovania a neskôr začatej pozemnej operácii čelí medzinárodnej kritike, zabíjanie civilistov nepopiera a prezentuje ho ako poľutovaniahodnú, ale nevyhnutnú súčasť moderného vojenstva.
Husto zaľudnená oblasť
Podľa NYT pritom izraelskí činitelia poukazujú aj na deväťmesačnú bitku o iracké mesto Mosul v rokoch 2016 a 2017. Všetky strany bojov podľa odhadu agentúry AP v tejto bitke zabili 9-tisíc až 11-tisíc civilistov.
Izraelská armáda uvádza, že sa snaží minimalizovať zabíjanie žien, detí či seniorov a že jej jediným terčom je Hamas. Ťaženie proti militantnému hnutiu sa však odohráva v husto zaľudnenej oblasti, kde sa radikáli miešajú s civilistami a niekedy tiež operujú pod nimi, v tuneloch a podzemných úkrytoch.
Ďalším faktorom je to, aké zbrane Izrael vo svojej kampani používa. Armáda uvádza, že siaha po „najmenších dostupných“ bombách zodpovedajúcich jej strategickým cieľom. Analytici medzitým podľa NYT evidujú „liberálne“ využívanie veľmi silných zbraní vrátane 900 kilogramových bômb americkej výroby, ktoré dokážu zrovnať so zemou celé bytové komplexy.
„Je to za hranicami všetkého, čo som za svoju kariéru videl,“ povedal vojenský expert holandskej organizácie PAX a bývalý vysokopostavený analytik amerického ministerstva obrany. Konflikty s porovnateľným použitím toľkých veľkých bômb na takom malom území by sa podľa neho možno našli „až vo Vietname alebo v druhej svetovej vojne“.
NYT podotýka, že pri útokoch na bašty tzv. Islamského štátu v Iraku a Sýrii americkí činitelia často usudzovali, že bežne používané bomby so zhruba 200 kilogramovou náložou sú pre bombardovanie zastavaných oblastí príliš veľké.
