Podľa novej štúdie sa vedcom podarilo objaviť kontinent Argoland, ktorý zdanlivo zanikol po oddelení od Austrálie pred 155 miliónmi rokov.
Kontinentálne rozpady zvyčajne zanechávajú stopy v podobe skamenelín, hornín a pohorí. Vedcom sa však doteraz nepodarilo zistiť, kde sa Argoland ocitol. Informoval o tom portál Business Insider.
Výskumníci z Utrechtskej univerzity v Holandsku uvádzajú, že odhalili pevninu ukrytú pod východnými ostrovmi juhovýchodnej Ázie.
Objav by mohol pomôcť vysvetliť Wallaceovu líniu, čo je pomyselná hranica, ktorá oddeľuje faunu juhovýchodnej Ázie a Austrálie.
„Mali sme do činenia doslova s ostrovmi informácií, preto náš výskum trval tak dlho. Strávili sme sedem rokov bádaním,“ uviedol v tlačovej správe autor štúdie a geológ Eldert Advokaat.
Vedci síce našli kúsky „pásových kontinentov“ v okolí juhovýchodnej Ázie, no nedokázali ich spojiť dohromady. „Nič do seba nezapadalo,“ povedal geológ. Bádateľov to priviedlo k zamysleniu, či Argoland spočiatku nepozostával z kontinentálnych fragmentov namiesto jednej časti.
Kontinent sa rozpadol
„Situácia v juhovýchodnej Ázii je veľmi odlišná od miest ako Afrika a Južná Amerika, kde sa kontinent rozpadol na dve časti,“ pokračoval Advokaat. „Argoland sa rozpadol na mnoho rôznych úlomkov,“ povedal.
Na základe tejto hypotézy zistili, že Argoland v skutočnosti nezmizol, ale prežil vo forme kontinentálnych fragmentov pod ostrovmi na východ od Indonézie.
Vo videu si môžete pozrieť, ako sa kontinent znovu objavil:
Keďže nejde o pevnú masu, ale skôr o sériu mikrokontinentov oddelených oceánskym dnom, Advokaat a jeho kolega z Utrechtskej univerzity Douwe van Hinsbergen vymysleli nový termín na presnejšie definovanie Argolandu: „Argopelago“.
Výskum môže objasniť Wallaceovu líniu
Ich zistenia publikovali 19. októbra v odbornom časopise Gondwana Research. Výskum nám môže prezradiť nielen to, ako sa naša planéta dostala do dnešnej podoby.
Podľa Advokaata by tiež mohol pomôcť vedcom lepšie pochopiť Wallaceovu líniu. Pomyselnú bariéru, ktorá prechádza stredom Indonézie a oddeľuje cicavce, vtáky a dokonca aj prvé ľudské druhy na ostrovoch juhovýchodnej Ázie.
Táto bariéra vedcov zaujala tým, ako výrazne oddeľuje divokú prírodu ostrova. Na západ od tejto hranice žijú placentárne cicavce, ako sú opice, tigre a slony, ktoré sa vyskytujú aj v juhovýchodnej Ázii. Tie však takmer chýbajú na východe, kde sa nachádzajú vačkovce a kakadu – zvieratá zvyčajne spájané s Austráliou.
Môže to byť tým, že Argoland mal vlastnú divokú prírodu, ktorú si so sebou po odtrhnutí od Austrálie zobral až do juhovýchodnej Ázie. „Rekonštrukcie týchto udalostí sú kľúčové pre naše pochopenie evolúcie, biodiverzity a klímy, ako aj pri hľadaní surovín,“ uzavrel van Hinsbergen.
