Vláda v programovom vyhlásení uvažuje nad obmedzením práce v noci či v neštandardných časoch. Do nočných zmien u nás chodí až 17 percent zamestnancov. Popredné priečky v Európskej únii si držíme najmä pre charakter nášho priemyslu. Takýto druh práce však vplýva aj na zdravie obyvateľov.
Slovensko je krajina s najväčšou priemyselnou produkciou v Európskej únii. Je tu veľa fabrík, v ktorých zamestnanci pracujú na trojzmenné prevádzky. Juraj Varga pracoval v nočných zmenách 20 rokov. Dnes šéfuje odborom v oceliarskom závode. Podľa jeho slov sa práca v noci zamestnancom oplatí.
Plánovaným zmenám nočnej práce sa v Aktuálne :24 venovala redaktorka RTVS Ľubomíra Hulínová:
„Všetci dobre vieme, že všetci zamestnanci sú nastavení tak, že keď ideš do práce, tak chceš zarábať. Ak je tam nočná práca, tak ju robím rád, lebo viac zarábam,“ hovorí Varga.
Závod vyrába nepretržite, nočná práca je tu preto nevyhnutná. „Ak by nejaké systémy zautomatizovali, tak si viem predstaviť, že menej zamestnancov bude musieť pracovať v procesoch,“ hovorí Varga.
O riešení vo forme investícii do automatizácie či robotizácie hovorí aj automobilový priemysel. Výroba beží nonstop.
„Každá jedna investícia na to, aby bola efektívna, by mala pracovať podľa možností maximálnu dobu. Nemôžeme ju dať, ako sa hovorí, spinkať pod perinu,“ priblížil viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR Pavol Prepiak.
Vláda zatiaľ nekonkretizovala, ako chce nočnú prácu obmedziť. „Chceme skracovať počet týchto neštandardných hodín. Tam, kde to nejde, tak chceme, aby ľudia dostávali príplatky za prácu,“ vyhlásil minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD).
„Z nášho pohľadu sú príplatky nastavené dostatočne až príliš vysoko. Treba vždy brať do úvahy aj možnosti zamestnávateľa,“ upozorňuje tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Zamestnávatelia aj odborári chcú diskutovať
Ďalším navýšením príplatkov by však podľa ekonómov vláda mohla docieliť, že firmám by sa nočné zmeny neoplatili.
„Taký príplatok by mal odradzujúcu činnosť od toho, že prejsť radšej možno na viac intenzívnejšiu výrobu a menšiu zmennosť,“ myslí si ekonóm z Katedry hospodárskej politiky Ekonomickej univerzity Bratislava Martin Hudcovský.
Vyššie príplatky už v minulosti odborové zväzy vyrokovali. Podľa nich však slúžili pre mnohých zamestnancov len ako ďalšia motivácia pracovať v noci.
„Nemali by slúžiť k tomu, aby si zamestnanec zvyšoval svoj príjem. On by mal za štandardný pracovný čas zarobiť toľko, aby nebol odkázaný zvyšovať si takto svoj príjem,“ uviedla hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR Martina Nemethová.
Nočná práca podľa nich navyše vplýva na zdravie obyvateľov, a to má následky. „Poruchy spánku, poruchy príjmu potravy, ďalej to môžu byť bolesti hlavy. Môžu sa zhoršiť chronické ochorenia, nervozita, podráždenosť, veľakrát sa môže zhoršiť psychické ochorenie,“ upozorňuje všeobecná lekárka Daniela Drábová.
Debate s vládou sa zamestnávatelia aj odborári nebránia.
