Prípadné zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) by podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) nemalo spôsobiť prieťahy v konaniach. V rozhovore pre TASR poukázal na to, že komplikované prípady môžu zostať na základe rozhodnutia generálneho prokurátora aj naďalej v dozore súčasných prokurátorov špeciálnej prokuratúry.
„Všetky veci budú pokračovať ďalej,“ zdôraznil s tým, že prípady budú dozorovať buď prokurátori krajských prokuratúr alebo zostanú súčasným prokurátorom ÚŠP. „Myslíme si, že nebude dochádzať k žiadnym problémom,“ podotkol minister.
Poukázal na to, že aj prokurátori na krajských prokuratúrach sú špecializovaní na jednotlivé agendy. „Pri ekonomických kauzách, kde ÚŠP povedzme rieši kauzu za 6,5 milióna, krajské prokuratúry bežne riešia obdobné trestné činy pri výške škody 5,5 milióna. Nevidíme nejaký zásadný rozdiel v tom, že by nemali byť schopné zvládnuť takéto kauzy,“ zdôraznil Susko.
ÚŠP sa podľa neho osobou špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica zásadným spôsobom spolitizoval a stal sa zaujatým. „Tým, že je samotný špeciálny prokurátor vo väčšine káuz, ktoré sa momentálne riešia, zaujatý, tak tým pádom dochádza k tzv. systémovej zaujatosti. To znamená, že jeho podriadení prokurátori sa stávajú zaujatými. Chýbajú tu akékoľvek kontrolné mechanizmy,“ zdôvodnil minister, prečo vláda navrhla zrušenie špeciálnej prokuratúry.
Zrušenie ÚŠP odobril vládny kabinet na začiatku decembra. Vláda navrhla, aby parlament prerokoval legislatívny návrh, upravujúci trestnú politiku štátu v skrátenom legislatívnom konaní.
