Aj keď sú vianočné tradície pomerne stabilné a viaceré sa zachovali dodnes, len za posledné polstoročie sa veľmi zmenili. Povedala etnologička Katarína Nádaská. Príčinu vidí najmä v zmene životného štýlu dnešných ľudí.
„Kedysi žilo takmer 90 percent obyvateľov Slovenska na vidieku a len desať percent v mestách. Dnes je to takmer naopak,“ povedala.
Vianočné tradície, ktoré sa kedysi zameriavali na prosperitu roľníckej práce, podľa nej takmer úplne vymizli. „Ľudia už akosi nevidia dôvod, prečo by si mali na Vianoce obkrúcať stôl reťazou,“ vysvetlila.
A to je len jeden z mnohých zvykov, ktoré v minulosti dodržiavali všetky slovenské domácnosti, no dnes prežívajú už len v niektorých dedinkách. Takýchto tradícií je podľa etnologičky veľmi veľa, preto spomenieme iba niektoré.
Reťaz okolo stola či šechtár s čerstvým mliekom
„V minulosti sa zvykli nohy štedrovečerného stola obkrúcať reťazou a každý z rodiny si na ňu položil nohu. Reťaz symbolizovala súdržnosť a pevnosť rodiny,“ uviedla Nádaská. Rovnako sa k stolu dávala sekera. „Tu išlo najmä o jej čepeľ, ktorá symbolizovala oceľové zdravie pre celú rodinu,“ vysvetlila.
Neoddeliteľnou súčasťou bol aj šechtár (drevená alebo kovová nádoba s jedným držadlom používaná pri dojení mlieka) s čerstvo nadojeným mliekom, čo symbolizovalo blahobyt. Kravu naši predkovia považovali za živiteľku rodiny. Dávala mlieko, z ktorého sa vyrábalo maslo, smotana a syry.
Vianočné zvyky boli podľa etnologičky skôr veštbami na nadchádzajúci rok. „Jedným z bolo napríklad aj trasenie plotmi v niektorých regiónoch,“ povedala.
Dievčatá po štedrej večeri vyšli von do ticha a začali triasť dreveným plotom. „Z ktorej strany zabrechal pes, odtiaľ mal prísť jej budúci ženích,“ vysvetlila Nádaská.
Takouto veštbou, ktorá však pretrvala dodnes, je prekrajovanie jablka. „Každý si mal prekrojiť jablko a pozrieť sa, aký malo jadrovník. Ak bol zdravý, znamenalo to, že nadchádzajúci rok bude zdravotne pozitívny aj pre toho človeka, kto jablko prekrojil. Podobne to fungovalo aj vlašskými orechmi,“ uviedla.
Obmeny štedrej večere
Čo sa zachovalo dodnes a dodržiava sa takmer vo všetkých rodinách, je podľa Nádaskej štedrá večera, ktorá má viac chodov. „Obyčajne nechýba ryba, v každej rodine majú svoju sviatočnú polievku a ako prvé jedlo sa jedávajú oplátky s medom a cesnakom,“ dodala.
To, ako vyzerá štedrá večera, sa podľa etnologičky líši takmer v každej domácnosti. „Najobľúbenejší je vyprážaný kapor s majonézovým šalátom. Objavujú sa však aj zdravšie varianty, ako napríklad dusený losos so zemiakmi,“ uviedla. Okrem tradičnejších jedál zvyknú Slováci jedávať aj pečenú hus, kačicu či bravčové rezne.
K večeri nepochybne patria aj vianočné koláče. „Nie vždy sú to koláče z kysnutého cesta alebo čajové pečivo. Často sú súčasťou Vianoc aj krémové zákusky,“ dodala Nádaská.
Po večeri sa rodiny tradične presúvajú k vianočným stromčekom, pod ktorým si rozbalia darčeky. „V niektorých rodinách ešte pretrváva aj spoločné spievanie kolied,“ dodala etnologička s tým, že koledovanie bolo kedysi povinnosťou. Dnes je to skôr rarita.
Vianoce už nie sú komorné
Zmenou podľa etnologičky prešla aj výzdoba slovenských domácností. „Od roku 1989 sme prešli na taký americký štýl zdobenia, ktorý sme začiatkom 90. rokov videli len v televízii, povedala.
Zatiaľ čo v minulosti sa zvykol zdobiť len vianočný stromček v interiéri, dnes si ľudia ozdobujú aj domy a stromy v záhradách. „Vianoce už teda nie sú v komornom duchu, ale sú vysvietené a rozžiarené,“ dodala.
Naši predkovia tiež zvykli počas sviatkov „viac oddychovať“. „Nepracovalo sa, akurát sa postarali o dobytok. Naozaj oddychovali a vychutnávali si atmosféru, ktorú zažili raz do roka,“ vysvetlila Nádaská.
Dnes je podľa nej pomerne bežné, že ľudia trávia sviatky mimo domova. „Idú na hory, kde si dajú štedrú večeru a spoja Vianoce s lyžovačkou,“ doplnila.
