Na Slovensko opäť dovážame viac potravín ako vlani. Len za prvých osem mesiacov roka sme ich doviezli o asi 16,5 percenta viac, ako v rovnakom období vlani. Našu sebestačnosť sa tak naďalej nedarí zvyšovať ani pri spracovaných potravinách, mäse, zelenine či ovocí. Niektoré pestovateľské plochy dokonca klesajú.
Na Slovensku máme asi 6-tisíc hektárov ovocných sadov. Pred piatimi rokmi to bolo o 700 viac. Hoci sa každoročne vysádzajú nové sady, plocha, na ktorej sa pestovanie skončí, je väčšia. Sebestačnosť sa zvýšiť nedarí.
„V rámci ovocia máme najvyššiu sebestačnosť v jablkách, a to okolo 40 percent, v prípade čerešní je to 30 percent a najnižšia sebestačnosť v ovocí sa dosahuje pri marhuliach, broskyniach či ríbezliach,“ informoval hovorca ministerstva pôdohospodárstva Andrej Wallner.
„Stagnujeme 20 rokov, nedarí sa to. Nevieme sa odlepiť od zeme a už to začína byť tak, že akonáhle neobnovujeme dobré ovocné sady, tak začíname na starších sadoch pestovať ovocie. A je to oveľa zložitejšie,“ skonštatoval predseda Ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga.
Dovozu potravín na Slovensko a potravinovej sebestačnosti sa v reportáži v relácii Správy RTVS venovala redaktorka Jana Obrancová:
Výraznejšie sa nedarí navýšiť ani produkciu zeleniny. Najvyššia je pri hrachu, cibuli či rajčiakoch. Najnižšie čísla sebestačnosti svietia v štatistikách pri brokolici a karfiole, šaláte, kalerábe, keli, či fazuli a zeleninovej paprike. Pri zemiakoch je aktuálne na 40 percentách. Avšak z plôch, ktoré začiatkom tisícročia dosahovali 25-tisíc hektárov, zostala asi pätina.
„Zberová plocha zemiakov sa v tomto roku oproti vlaňajšku znížila a klesla pod 5,5-tisíca hektárov,“ priblížil Wallner.
Nové pravidlá situáciu na poliach neriešia
Práve v tomto roku pritom vstúpili do platnosti pravidlá novej poľnohospodárskej politiky. Na Slovensku vznikali s cieľom zvýšiť sebestačnosť a napríklad zemiakom, zelenine aj ovociu priniesli aj vyššie podpory. Na poliach sa však zatiaľ situácia nemení.
„Pravidlá hodnotíme – ak sa to ujme v praxi, tak by mali byť lepšie ako boli v minulosti. Ale zatiaľ sa nám to v praktickom živote až tak veľmi neprejavuje,“ podotkol Varga.
„Keď bol sektor dlhodobo zanedbávaný niekoľko desiatok rokov, tak teraz nemôžme očakávať od tých pestovateľov, že sa vrhnú na pestovanie zeleniny, na pestovanie zemiakov, na pestovanie ovocia. Vyžaduje si to investície do infraštruktúry, do techniky, do závlah. Keď bude táto infraštruktúra vybudovaná, tak naozaj sa tá sebestačnosť zvýši,“ dodal predseda Zemiakarskeho a zeleninárskeho zväzu SR Jozef Šumichrast.
Zvýšenie sebestačnosti sa v uplynulých rokoch dostalo do viacerých programových vyhlásení vlád, vrátane tej súčasnej.
