Nezdravotnícki zamestnanci Univerzitnej nemocnice Bratislava sú nespokojní so svojími platmi. Vláde poslali otvorený list, v ktorom žiadajú dôstojné ohodnotenie a lepšie pracovné podmienky.
Čiastočného zlepšenia sa dočkajú od budúceho roka. Rezort zdravotníctva tvrdí, že riešiť môže iba platové pomery zdravotníkov. Ostatné povolania sú v kompetencii nemocníc. Väčšina si však výrazné zvyšovanie miezd nemôže dovoliť.
Na platy nezdravotníkov sa v Správach RTVS pozrela redaktorka Veronika Čokinová:
Prevádzkari, údržbári, administratívni pracovníci i kuchári v zdravotníctve zarábajú okolo 1 200 eur v hrubom, informatici približne dvetisíc. V otvorenom liste upozorňujú, že mzdy sa im v januári tohto roka navýšili iba o desať percent. Zo septembrovej valorizácie platov štátnych zamestnancov nedostali ani euro.
„Základné platy pri nástupe do UNB začínajú na minimálnej mzde, čo sa rovná jednej splátke hypotéky, na ďalšie živobytie neostáva nič. Platy sa navyšujú vždy iba tým, ktorí sa vyhrážajú a vydierajú výpoveďami. Je potrebné zájsť až tak ďaleko?“ pýtajú sa zamestnanci UNB v otvorenom liste.
Vedenie nemocnice tvrdí, že list od nespokojných zamestnancov nedostalo. Vysvetľuje, že januárová valorizácia vyplynula z vyššej kolektívnej zmluvy Asociácie štátnych nemocníc (AŠN) a na tú septembrovú nemali nárok.
„Valorizácia, ktorú spomína anonym, teda k 1. 9. 2023, sa netýkala nezdravotníckych zamestnancov. Vychádzame zo zákona č. 553/2023. Pri zvyšovaní základných platov nezdravotníckych zamestnancov sa riadime zákonníkom práce,“ uviedla hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislav Eva Kliská.
Dospeli k dohode
Po rokovaniach sa odborári s AŠN napokon dohodli na valorizácii ich platov.
„Dospeli sme k dohode, že navyšujeme cez kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa platy nezdravotníkom o sedem percent s tým, že nechávame priestor pre lokálne odbory, tzv. podnikové kolektívne zmluvy, aby navýšili podľa svojich možností a potrieb,“ vysvetlil prezident AŠN Mongi Msolly.
Či takéto navýšenie pracovníkom bude stačiť, sme sa nedozvedeli. Rozprávať pred kamerou odmietli. Podľa predsedu Slovenského odborového zväzu zdravotníctva Antona Szalaya išlo o kompromis, ktorý aspoň čiastočne pokryje infláciu.
„Tam, kde bude situácia veľmi vážna, budú musieť chrániť napríklad kuchárky a budú im musieť pridať viac, pretože treba variť pacientom, ale aj zamestnancom stravu, takisto nemôže byť nemocnica bez elektrikára, bez kyslikára, bez kuriča, bez tepla,“ povedal Szalay.
Nemocnice potrebujú viac peňazí, aby si udržali najmä tých zamestnancov, ktorých je na trhu nedostatok. Platmi, ktoré im ponúkajú, nevedia konkurovať súkromnému sektoru. S hľadaním kvalifikovaných ľudí pomáha bratislavskej nemocnici aj rezort práce.
