Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredajšom (17. 1.) hlasovaní v Štrasburgu prijali uznesenie, ktoré kritizuje návrh novely Trestného zákona predložený vládou premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Za uznesenie hlasovalo 496 zo 630 prítomných poslancov, 70 bolo proti a 64 sa zdržalo hlasovania.
Takýto krok by narušil snahu bojovať proti korupcii na únijnej úrovni. Zhodli sa na tom poslanci, ktorí rovnako kritizujú Ficovu neochotu zúčastniť sa verejnej debaty o zmenách.
Text uznesenia, ktorý vznikol po rozprave v pléne z 13. decembra, vyjadruje obavy európskych zákonodarcov o schopnosť novej slovenskej vlády bojovať proti korupcii a chrániť finančné záujmy EÚ, ak schváli navrhnutú novelu Trestného zákona.
Hlasovanie v europarlamente sledoval pre reláciu Aktuálne :24 redaktor zahraničnej redakcie RTVS Viliam Hauser:
V decembrovej rozprave vystúpilo okolo 30 zákonodarcov, medzi nimi aj 13 z celkového počtu 14 slovenských europoslancov.
Nové pravidlá rušia Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Tá sa zaoberá najzávažnejšími trestnými činmi a korupciou, a zároveň zmierňujú tresty za niektoré majetkové trestné činy.
Skoršie upozornenie od eurokomisie
Upozornenie v tejto veci dostala začiatkom decembra slovenská vláda aj zo strany Európskej komisie. Požiadala Slovensko, aby nepokračovalo v novelizácii Trestného zákona a zrušení ÚŠP, pretože tieto návrhy treba dôkladne zvážiť.
Eurokomisia naznačila, že je pripravená na ďalšie politické a technické diskusie so slovenskou vládou s cieľom podrobnejšie preskúmať tieto otázky, pričom zamýšľané zmeny a doplnenia zákona odporúča konzultovať aj s Benátskou komisiou Rady Európy.
V podobne kritickom duchu sa v decembri vyjadrila aj Európska prokuratúra (EPPO), ktorá po analýze navrhovaných zmien týkajúcich sa Trestného poriadku, Trestného zákona, zákona o prokuratúre a zákona o ochrane oznamovateľov dospela k záveru, že tieto kroky predstavujú vážne riziko porušenia zásad právneho štátu.
V konkrétnej rovine by to podľa EPPO minimalizovalo odhalenie možných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ a narušilo funkčný mechanizmus podávania správ medzi Európskou prokuratúrou a špeciálnou prokuratúrou.
Čo si o postoji EP myslia slovenskí poslanci sme zisťovali v relácii Aktuálne :24:
Slovenská opozícia vyhlasuje, že vládnuca strana Smer-SD sa iba snaží o vlastnú beztrestnosť a koncentráciu moci. Fico naopak tvrdí, že opozícia by v podobe ÚSP mala v rukách represívny nástroj proti vládnej koalícii. Zmeny v trestnom práve odôvodňuje nutnosťou znížiť tresty na úroveň iných krajín Európskej únie.
Čo uznesenie pre Slovensko znamená
Európska únia Slovensku nezastaví vyplácanie eurofondov. Uznesenie europarlamentu totiž nie je legislatívne, a teda nemá právnu silu. Krajine však uberie na prestíži. Informoval zo Štrasburgu redaktor zahraničnej redakcie RTVS Viliam Hauser.
Môže sa preto stať, že na pôde Európskej komisie alebo Európskej rady budú slovenské delegácie a ústavní činitelia čeliť otázkam o detailoch k chystaným zmenám alebo k situácii na Slovensku ako takej.
„Žiadna strata eurofondov sa konať nebude, ale strata imidžu, reputácie Slovenska ako právneho štátu, to áno. Mne je to osobne ako poslancovi za Slovenskú republiku trochu trápne,“ uviedol europoslanec Jozef Mihál.
Europoslanec Robert Hajšel tvrdí, že je proti takýmto rezolúciám, ktoré odsudzujú „vlastnú krajinu“. Rezolúciu označil za nespravodlivú, pričom má udalosti na Slovensku pomenúvať neobjektívne. Práve toto označil za moment, ktorý škodí imidžu Slovenska v zahraničí.
Predkladatelia rezolúcie, chcú uznesením poukázať na to, že sa Slovensko dostalo na „nesprávnu koľaj“. Avšak krajina nie je na tom tak zle ako napríklad Maďarsko, preto európske inštitúcie majú ešte šancu takýto ďalší postup zastaviť.
