Aj keď kožušinové farmy na Slovensku zakázali, výrobky z nich si však môžu Slováci stále kúpiť v iných európskych štátoch. Schválenie celoplošného zákazu Európska komisia odsunula na neskôr napriek tomu, že iniciatívu „Európa bez kožušín“ podpísalo 1,5 milióna Európanov.
Európska komisia požiadala Európsky úrad pre bezpečnosť potravín o vedecké stanovisko ku kožušinovým farmám. Kontrolovať majú životné podmienky zvierat, ale aj dosah na verejné zdravie.
„Jediné, čo urobila, je, že kúpila ďalšie dva roky ziskov kožušinovým farmám v Európskej únii a farmárom, ktorí zarábajú na utrpení týchto zvierat,“ uviedol riaditeľ občianskeho združenia Humánny pokrok Martin Smrek.
Kožušinovým farmám sa v Správach RTVS venovala redaktorka Natália Dvoranová:
„Keď my to tu zakážeme, ale v Poľsku farmy fungujú, zvieratá tam trpia, zabíjajú a kožušiny k nám dovážajú, to nie je to, čo sme chceli,“ vyhlásila koordinátorka kampaní Slobody zvierat Silvia Čaňová.
„Komisii vedecké stanovisko doručia do marca 2025. Na základe tohto stanoviska Komisia do marca 2026 oznámi, či považuje za vhodné navrhnúť zákaz,“ priblížila hovorkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludviková.
Tisíc fariem v Európe
Sedemnásť krajín kožušinový chov zakázalo. V Európe je však stále približne tisíc fariem. Na nich každý rok usmrtia viac ako 8,5 milióna zvierat iba pre kožušinu. Európska komisia už teraz prijíma rôzne opatrenia, aby so zvieratami na farmách zaobchádzali humánne.
„Na kožušinových farmách sa musia dodržiavať minimálne normy týkajúce sa kŕmenia a napájania, chovných budov, šľachtenia a zdravotných potrieb zvierat a zaobchádzania s nimi,“ dodala Ludviková.
Podľa aktivistov si tieto zvieratá nezvyknú na život v zajatí ani po rokoch. „Divo žijúce druhy zvierat, lebo práve tie sa chovajú na farmách, majú veľmi špecifické potreby a vysoké nároky, ktoré im zajatie nevie kompenzovať,“ tvrdí Čaňová.
„Necelý rok strávia v malých špinavých klietkach, kde sa doslova zbláznia. To môžeme vidieť na repetitívnom správaní alebo dokonca až pri kanibalizme, kedy si vyhrýzajú kusy srsti a mäsa,“ opisuje Smrek.
Organizácie Sloboda zvierat a Humánny pokrok apelujú na ľudí, aby kúpu zvieracieho kožuchu, brmbolca či ozdobného chvosta na kabelku zvážili. Za každým jedným výrobkom sú totiž desiatky tvorov.
