Tisíce hektárov polí po výdatnom daždi a zvýšenej spodnej vode zaplavilo. Poľnohospodári majú hlavy v smútku – už teraz počítajú škody. Vedia, že na premočených a zamrznutých poliach úroda tento rok nebude.
Namiesto ľadových jazierok tam mala byť zasiata repka. Dážď to však nedovolil, a tak poľnohospodárovi z Imeľa pri Komárne zostáva iba pozerať sa na prázdnu premočenú zeminu. Zaliate má dve tretiny polí.
„Vidíme, že to zamrzlo asi na hrúbku 10 cm, niekde to ide až k 15 cm. Pod tým je vrstva asi 20-30 cm vody, ktorú sa snažíme dostať preč. Zatopených je celkovo 300 hektárov,“ priblížil riaditeľ AGROCOOP IMEĽ, a. s. Alexander Pastorek.
Problémom farmárov sa v Správach RTVS z regiónov venovala redaktorka Lucia Hamran Kollárová:
Výdatne pršalo od novembra, a to nielen na juhu. Posledné mesiace boli najdaždivejšie za 100 rokov. Stúpli podzemné vody, pôda je presiaknutá a voda dlhodobo nemá kam odtekať.
„Napadlo raz toľko zrážok ako je normál. Takýto rok sme naposledy mali pred 12 rokmi v roku 2010,“ priblížil Pastorek.
„Situácia je mimoriadna, aj december bol veľmi bohatý na zrážky a toto potom všetko pokračovalo v prvom januárovom týždni, kedy napríklad za sedem dní napršalo toľko zrážok, koľko naprší takmer za celý mesiac,“ uviedol klimatológ SHMÚ Pavol Faško.
Rastliny pod ľadom
Pod vodou sú tisíce hektárov polí naprieč celým Slovenskom – najhoršie sú na tom na západe. Tam, kde nestihli zasiať, musia čakať, kým sa pôda vysuší. Otázne je, kedy sa na premočenú zem traktormi dostanú a či z nej ešte tento rok vôbec niečo vyrastie.
Tam, kde už farmári pšenicu či repku zasiali, vidia, že z nej takmer nič nebude. Mnohé rastliny pod ľadom taký dlhý čas nedokážu prežiť.
„Nevieme ešte teraz zhodnotiť, ako budú vyzerať pšenice, keď sa voda stiahne. To tiež budú veľké plochy, ktoré budeme musieť nahrádzať,“ hovorí Pastorek.
„Niektorí poľnohospodári nám avizujú, že budú musieť na jar tieto oziminy vyorať, pretože predpokladajú veľký tlak plesní alebo nejakého hnilobného procesu,“ skonštatovala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory Jana Holéciová.
Škody, ktoré voda spôsobila, vyčísľujú. Už teraz však predpovedajú vysoké straty. „Ako mnohokrát, tak teraz nám hovoria, že v roku 2022 mali poľnohospodári najväčšie zisky z titulu zdražovania potravín. Rok 2024 bude pravý opak – budú na tom veľmi zle,“ uzavrel Pastorek.
