Pre pravoslávnych veriacich, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, je 6. január dňom Vianoc. Pravoslávne Vianoce slávia hlavne na východe Slovenska.
Každý na Vianoce dodržiava rôzne zvyky a tradície a inak to nemajú ani Rusíni. Pred samotným Štedrým dňom dodržiavajú 40-dňové obdobie pôstu nazvané aj filipovka.
„Je to obdobie od sviatkov svätého Filipa až do Vianoc. Východná cirkev pozná viacero pôstnych období a tento filipovský máme lebo nás čaká veľký sviatok – roždestvo – narodenie pána,“ priblížil historik Vavrinec Žeňuch.
Tradície pravoslávnych Vianoc priblížila v Správach RTVS redaktorka Lucia Benetínová:
Pri štedrovečernom stole je vždy prestreté aj pre pocestného, čiže o jeden tanier a príbor naviac. Nikto nesmie od stola odísť, čo je symbolika toho, že všetci by sme sa mali dožiť ďalších Vianoc a nikto by nemal chýbať.
„Naše sviatky narodenia Ježiša Krista sa riadia juliánskym kalendárom. Nepodliehame reforme, ktorú urobil pápež v 16. storočí, že posunul datovanie. My teraz máme len december. My máme večeru pôstnu,“ vysvetlil pravoslávny kňaz Peter Soroka.
Na stole nechýbajú pirohy a v niektorých domácnostiach aj bobaľky. Následne sa podáva hríbová polievka a tzv. „koločena“ fazuľa, ktorá ma rodine priniesť hojnosť, a ryba so zemiakmi. V obci Osadné tieto zvyky dodržujú doteraz.
„My keď robíme kapustnicu dávame len kapustu a hríby, klobásu nedávame, keďže je to na pôstno. Dávame na stôl med, cesnak, pirohy, bobaľky a rybu,“ uviedla obyvateľka Osadného Irena.
V podvečer Štedrého dňa bývajú u pravoslávnych veriacich bohoslužby známe ako Veľké povečerie.
