Na hlavný obsah

Rok 2023 bol najteplejším v histórii: Klimatické rekordy padali ako domino

Priemerná globálna teplota dosiahla 14,98 stupňa Celzia.

Rok 2023 bol najteplejším v histórii: Klimatické rekordy padali ako domino
Ilustračná snímka. Foto: TASR

Rok 2023 bol najteplejším v histórii meraní. Priemerná globálna teplota dosiahla 14,98 stupňa Celzia. Informovala o tom v utorok (9. 1.) meteorologická služba Európskej únie Copernicus.

Rok 2023 tak s veľkým náskokom predstihol rok 2016. Ten bol predchádzajúcim najteplejším rokom, dodal Copernicus vo svojej výročnej správe o globálnej klíme.

Správa predstavuje všeobecné zhrnutie najvýznamnejších klimatických extrémov za rok 2023 a hlavných faktorov, ktoré za nimi stoja. Či už ide o koncentrácie skleníkových plynov, jav El Niňo či ďalšie prirodzené výkyvy.

„V roku 2023 bola priemerná globálna teplota 14,98 stupňa Celzia, čo je o 0,17 stupňa viac ako v predchádzajúcom najteplejšom roku 2016,“ uviedli meteorológovia z únijnej služby. „Rok 2023 bol o 0,6 stupňa teplejší ako priemer v rokoch 1991 až 2020 a o 1,48 stupňa teplejší ako predindustriálne obdobie v rokoch 1850 až 1900,“ dodali.

Porovnanie s dobou pred priemyselnou revolúciou klimatológovia používajú na dokreslenie globálneho otepľovania.

Najteplejší september

Podľa zistení meteorológov bol minulý rok tiež prvým rokom v záznamoch, keď bola každý deň teplota o jeden stupeň vyššia ako v predindustriálnej dobe. Pritom takmer 50 percent dní bolo o viac ako 1,5 stupňa teplejších ako v čase pred priemyselnou revolúciou a dva dni v novembri boli dokonca prvýkrát o viac ako dva stupne teplejšie ako v čase pred viac ako 150 rokmi.

„Rok 2023 bol výnimočný a klimatické rekordy padali ako domino,“ uviedla zástupkyňa riaditeľa služby Copernicus pre zmenu klímy Samantha Burgessová.

„Bol nielen najteplejším v histórii meraní, ale tiež prvým rokom, keď boli všetky dni teplejšie o viac ako jeden stupeň ako v predindustriálnom období. Teploty v roku 2023 pravdepodobne prekonali teploty akéhokoľvek obdobia za posledných najmenej 100-tisíc rokov,“ tvrdí Burgessová.

Pokiaľ ide o jednotlivé mesiace, každý mesiac od júna do decembra 2023 bol teplejší ako zodpovedajúci mesiac v ktoromkoľvek predchádzajúcom roku. Vlaňajší júl a august boli pritom dva najteplejšie mesiace v histórii meraní.

Rovnako teploty v decembri boli rekordné. „December 2023 bol celosvetovo najteplejším decembrom v histórii meraní s priemernou teplotou 13,51 stupňa. To je o 0,85 stupňa nad priemerom z rokov 1991 až 2020 a o 1,78 stupňa viac ako bol decembrový priemer v rokoch 1850 až 1900,“ hovorí správa meteorológov z programu Copernicus.

Neobvykle vysoké boli od apríla do decembra aj globálne priemerné teploty morskej hladiny. „Bezprecedentné hodnoty globálnej priemernej teploty morskej hladiny boli spojené s vlnami morských horúčav po celom svete, vrátane častí Stredozemného mora, Mexického zálivu a Karibiku, Indického oceánu a severného Pacifiku a veľkej časti severného Atlantiku,“ dodáva správa.

Druhá najteplejšia európska zima

Aj v Európe boli v minulom roku teploty nadpriemerné. September bol najteplejším septembrom v histórii meraní. Rok 2023 ako celok bol však pre Európu druhým najteplejším rokom s teplotou 1,02 stupňa nad priemerom rokov 1991 až 2020. Je to pritom o 0,17 stupňa menej ako v roku 2020, ktorý bol najteplejším v histórii meraní.

Európska zima, od decembra 2022 do februára 2023, bola podľa záznamov druhou najteplejšou zimou v histórii. Priemerná teplota európskeho leta, čo je od júna do augusta, potom bola 19,63 stupňa Celzia. To znamená piate najteplejšie leto v histórii meraní.

Vysoké teploty mali vplyv aj na rozlohu antarktického morského ľadu, ktorá bola v príslušných ročných obdobiach rekordne nízka. Po celom svete tiež zaznamenali veľké množstvo extrémnych udalostí, vrátane vĺn horúčav, povodní, sucha a lesných požiarov.

Program Copernicus je súčasťou vesmírneho programu Európskej únie, ktorý financujú z prostriedkov EÚ. Zverejnené údaje poskytujú obyvateľom EÚ aktuálne informácie týkajúce sa planéty Zem a jej životného prostredia.

Program koordinuje a riadi Európska komisia (EK) a realizuje sa v spolupráci s členskými štátmi, Európskou vesmírnou agentúrou (ESA), Európskou organizáciou pre využívanie meteorologických satelitov (EUMETSAT), Európskym centrom pre strednodobú predpoveď počasia (ECMWF) a ďalšími agentúrami EÚ.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet