V najbližších rokoch pošleme z našich výplat viac peňazí do štátnej pokladnice. A to aj bez toho, aby vláda zvýšila dane. Ide o takzvané tiché zdanenie. Odborníci preto volajú po zmenách v systéme daňových úľav.
V daňovom systéme existujú rôzne formy úľav, napríklad nezdaniteľná časť príjmu. Tieto úľavy však obvykle nerastú tak rýchlo ako mzdy. Pracujúcim preto štát berie každý rok viac. Hovorí sa tomu tiché zdanenie.
„Medzi rokmi 2013 až 2023 daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov na Slovensku vzrástlo práve z tohto titulu efektu tichého zdanenia. Nezdaniteľná časť rástla veľmi pomaly, prípadne nerástla. Naopak priemerná mzda rástla veľmi rýchlo,“ uviedol analytik Inštitútu finančnej politiky Dušan Paur.
„V súčasnosti nezdaniteľná časť základu dane je asi 34 percent priemernej mzdy. Do roku 2027 klesne nezdaniteľná časť základu dane na asi 30 percent priemernej mzdy. Len pre porovnanie v roku 2004, keď sa celý tento systém zavádzal, tak nezdaniteľná časť základu dane bola až 55 percent priemernej mzdy,“ vysvetlil člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.
Reportáž o daňovom zaťažení pripravil pre Správy RTVS redaktor Vladimír Amrich.
Odborári aj odborníci navrhujú zmeny. Nezdaniteľná časť je napojená na životné minimum. To by sa napríklad mohlo stanoviť ako polovica minimálnej mzdy.
Možné alternatívy
„Z pohľadu pracujúceho by to znamenalo, že by sa mu zvýšil čistý príjem pretože by sa zvýšila nezdaniteľná časť základu dane, čiže platil by nižšiu daň a tým pádom by mu veľmi jednoducho povedané zostalo viacej v peňaženke alebo na bankovom účte. Pomohlo by to najmä nízkopríjmovým skupinám. Tam by sme mohli dosiahnuť aj stav, že takto pracujúci by neplatili žiadne dane alebo minimálne dane,“ vyjadrila sa prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová.
„Dajú sa znova zaviesť odpočítateľné položky na zdravotné odvody. Možno by sa znovu dala zaviesť zamestnanecká prémia, ktorá formálne existuje ale de facto na ňu nikto nemá nárok. Možno znovu zaviesť osobitný príspevok, možno znovu zaviesť aktivačný príspevok, ktoré čiastočne motivovali a zabezpečovali to, aby sa oplatilo pracovať, aby tie mzdy pri nízkopríjmových boli výrazne menej zaťažené,“ myslí si analytik Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník.
K efektu tichého zdanenia nepriamo prispieva aj vláda. A to tým, že tlačí na rýchlejší rast miezd cez zvyšovanie minimálnej mzdy. Minister práce sľubuje úpravu systému.
„Čo sa týka nejakých odvodových úľav, alebo niečo podobné… O tom, samozrejme, chceme diskutovať. Ale čo sa týka samotného životného minima, áno, aj zmena životného minima a jeho priblíženie k reálnym potrebám je súčasťou programového vyhlásenia vlády,“ vyjadril sa minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD).
Pre vysokú infláciu z minulosti sa v tomto roku životné minimum zvýši rekordným tempom. Daňové zaťaženie pracujúcich sa preto jednorazovo zníži.
