Vláda zvažuje návrat k takzvanému vekovému stropu odchodu do dôchodku. V minulosti bola hranica nastavená na úrovni 64 rokov, neskôr ju parlament zrušil. Minister práce by chcel teraz jej opätovné zavedenie. A ide ešte ďalej.
Ľudia, ktorí pracujú manuálne by podľa neho mali odchádzať do dôchodku v inom veku ako zamestnanci pracujúci v kanceláriách.
Opozícia si chce počkať na konkrétne návrhy. Podporu odchodu vekových kategórií zatiaľ nevylučuje. Opakom sú zamestnávatelia, ktorí argumentujú udržateľnosťou celého systému.
V roku 2019 presadila vláda Smeru-SD ústavné zastropovanie veku odchodu do dôchodku. V roku 2020 prišla politická garnitúra vedená hnutím OĽANO s reformou. Vekový strop 64 rokov zrušila a odchod do dôchodku naviazala na strednú dĺžku života alebo na počet odpracovaných rokov.
Súčasná vláda teraz opäť uvažuje nad zmenami a nad návratom k dôchodkovému stropu. „Chceli by sme viesť debaty o dôchodkovom strope tak, aby keby sa zaviedol, či už v ústave alebo v normálnom zákone, tak by sa to malo kategorizovať na základe povolania,“ vysvetlil minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD).
Kategorizácia na základe povolania
Manuálne pracujúci ľudia by odchádzali na dôchodok v nižšom veku ako zamestnanci z korporátnej sféry. Minister tvrdí, že súčasný ústavný nárok na dôchodok po 40 odpracovaných rokoch spôsobuje štátu problémy.
Vlani takto odišlo zo zamestnania 18-tisíc ľudí, teda o polovicu viac ako v predchádzajúcom roku. Súčasné nastavenie kritizuje aj opozícia. Podľa SaS sa musí automaticky zvyšovať počet odpracovaných rokov.
Poslanec Marián Viskupič napriek tomu pripúšťa, že debate o vekových kategóriách sa štát zrejme nevyhne. „Ak niekto celý život strávil opravou koľajníc, tak bude inak zodratý ako nejaký úradník. Toto, samozrejme, treba nastavovať,“ povedal Viskupič.
Podľa KDH je prenastavenie dôchodkového systému nevyhnutnosť. Martina Holečková (KDH) sa však obáva, aby súčasná vláda nežiadala od poslancov expresné prijatie takto zásadnej reformy. „Už toľkokrát sme mali zdeformovaný spôsob riadenia dôchodkového systému, že by si to už vyžadovalo riadnu diskusiu,“ uviedla.
Každý je opotrebovaný iným spôsobom
Miera opotrebovania manuálne a duševne pracujúcich ľudí sa podľa viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislava Machunku vyrovnáva, respektíve každý je opotrebovaný iným spôsobom.
„Manuálna práca sa v posledných rokoch stále viac a viac automatizuje a zjednodušuje a bude to pokračovať aj v budúcnosti,“ skonštatoval Rastislav Machunka. S dôchodkovými stropmi napriek tomu nesúhlasia, keďže ich považujú pre štátne financie za neudržateľné.
Prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová naopak tvrdí, že dôchodkový strop, aby bol spravodlivý, sa musí vypočítavať na základe viacerých kritérií. „Mal by zohľadňovať počet odpracovaných rokov, náročnosť práce aj rizikovosť pracovného prostredia,“ vysvetlila.
Podľa odborárov sa odborné rokovania o dôchodkovej reforme môžu začať už v nasledujúcich mesiacoch.
