Pacienti s HIV žiadajú, aby už nemuseli zdravotníckym zariadeniam nahlasovať svoju diagnózu. Túto povinnosť im dáva Trestný zákon, inak im hrozí postih za šírenie nebezpečnej choroby.
Pripomínajú však, že liečba už natoľko pokročila, že v ich krvi sa vírus spôsobujúci ochorenie AIDS prakticky nenachádza. Ministerstvo zdravotníctva reaguje, že takúto zmenu nateraz nepripravuje, je však otvorené diskusii.
Medzi pacientov s touto diagnózou patrí aj Jan Koller. Život sa mu zmenil, nie však k dôsledku liečby, ale pre predsudky ľudí. „Toto ochorenie má veľkú stigmu a tým, že som sa aj stretával s odmietnutím lekárov, jednoducho my nie sme nejakým spôsobom riziko pre nikoho,“ uviedol. Na pomoc iným s týmto ochorením preto založil občianske združenie HIV-AIDS Slovensko.
Predsudkom, ktoré sa spájajú s HIV sa v Rádiožurnále v Rádiu Slovensko venoval redaktor Marián Žáry Kukelka:
Danica Staneková z Národného referenčného centra pre toto ochorenie chápe obavy zdravotníkov, no pripomína, že „musí rátať s tým, že im príde do ambulancie alebo do nemocnice pacient, ktorý aj nevie o tom, že HIV pozitívny, čiže by mal s každým pacientom pristupovať ako k potenciálne infikovanému a infekčnému.“
Pozitívni pacienti aj preto žiadajú, aby už zo zákona nemuseli svoju diagnózu povinne oznamovať pod hrozbou trestného stíhania. „Pretože viacero ľudí žijúci s vírusom HIV sa Stretávajú, napríklad aj osobne, s odmietnutím zdravotníka, aby teda ušetril pozitívneho pacienta, aj keď sa lieči,“ pokračoval Jan Koller.
Sabaka: Liečení pacienti nie sú rizikom
Infektológ Peter Sabaka je presvedčený, že liečení pacienti nepredstavujú riziko pre nikoho.
„Niektoré krajiny už iniciovali takúto zmenu. Vďaka liečbe majú nulovú vírusovú nálož alebo nedetekovateľný vírus. Tak sú de facto z hľadiska rizika nákazy, a tým pádom aj nutnosti oznamovania považovaných za neinfikovaných. Ale či by to takto malo byť aj u nás, na túto otázku si zatiaľ ja nedovolím odpovedať,“ skonštatoval infektológ.
Ministerstvo zdravotníctva na teraz zmenu nepripravuje. „Rezort zdravotníctva je však otvorený diskusií na odbornej úrovni,“ uviedlo v písomnom stanovisku. Danica Staneková dodala, že pohľad Slovenska na túto diagnózu už v mnohých krajinách prekonali.
„Minimálne by bolo vhodné sa nepozerať na HIV ako nejakú špeciálnu diagnózu. My ju máme vybratú v trestnom zákone ako samostatnú. Sú tam HIV a šírenie iných nebezpečných nákaz. HIV už je tak liečiteľná ako napríklad hepatitída B a nemáme ju ako špeciálnu diagnózu v trestnom zákone,“ uzavrela.
Na Slovensku žije s diagnózou HIV viac ako 1 600 ľudí. Za rok 2023 ich pribudlo 140.
