Štát chce ušetriť milióny eur na svojej vlastnej prevádzke. Ministerstvo financií tvrdí, že úrady musia tento rok zoškrtať päť percent svojich doterajších výdavkov. Vláda im necháva voľnú ruku, ako cieľ dosiahnuť. Úspory sa tak môžu dotknúť aj celkovej zamestnanosti vo verejnej správe.
Problém je, že kým jeden minister hovorí o znižovaní počtu pracujúcich, druhý cíti potrebu ich navýšenia.
Vo verejnej správe pracuje v súčasnosti viac ako 450-tisíc ľudí. Najpočetnejšou skupinou sú učitelia. Potom ľudia pracujúci vo verejnej službe, úradníci či policajti. Štát tak na výplatách zaplatí ročne zhruba deväť a pol miliardy eur.
Keďže náklady na mzdy patria medzi najväčšie balíky v rozpočte, ministerstvo financií požaduje úspory. Znížiť výdavky na prevádzku úradov a inštitúcií o päť percent. „Je na samotných ministerstvách, akou formou budú danú úsporu realizovať,“ priblížil hovorca rezortu financií Pavol Kirinovič.
Vicepremiér za SNS a minister životného prostredia Tomáš Taraba však tvrdí, že zámerom štátu je znižovať počet pracujúcich vo verejnej správe o päť percent. „Nemôžeme mať prebujnený štátny aparát,“ povedal Taraba.
Rozdielne požiadavky ministrov
Kým jeden minister chce počty zamestnancov znižovať, iný prichádza s požiadavkou na rozšírenie radov. Podľa šéfa rezortu vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) chýba v Policajnom zbore SR tri až 4-tisíc ľudí.
Okrem toho by chcel valorizovať ich platy a zvyšovať ďalšie benefity. Inými slovami, minister bude potrebovať zo štátnej kasy nemalé peniaze. „Nedá sa to robiť na kolene. Tie peniaze bude treba nájsť,“ reagoval poslanec Smeru-SD Tibor Gašpar.
Podľa poslanca Progresívneho Slovenska Jaroslava Spišiaka rozpočtová matematika nepustí. „Tak sa musí rozhodnúť vláda alebo všetci, čo o tom budú rozhodovať, že komu ubrať a komu pridať,“ povedal.
Ambície sa zatiaľ nanaplnili
O znižovaní počtu zamestnancov pracujúcich vo verejnej správy hovorí spravidla každá vláda, pripomenul poslanec Marián Viskupič (SaS). Zatiaľ sa však tieto ambície nenaplnili. Ak má byť súčasná garnitúra úspešná, musí pre požadované úspory vytvoriť podmienky.
„Musí sa znížiť množstvo byrokracie, potrebných potvrdení a administratívnych úkonov. Potom je realistické a reálne, aby aj množstvo zamestnancov bolo nižšie,“ vysvetlil Viskupič.
Predchádzajúca úradnícka vláda navrhovala razantne znížiť počet zamestnancov o desať percent, čo malo priniesť úsporu v nasledujúcich rokoch zhruba na úrovni 200 miliónov eur. Štát očakáva, že v roku 2024 ušetrí na svojej prevádzke 70 miliónov.
