Migrantom putujúcim do Európy cez západný Balkán stojí v ceste okrem zákonov aj rieka Drina. Tá si často vyberie tú najväčšiu daň. Mŕtvi ľudia bývajú narýchlo pochovaní na cintorínoch pozdĺž trasy. Na určenie totožnosti obetí úrady veľa úsilia nevynakladajú.
Obete cesty za lepším životom často končia v rohu cintorína Bijeljina v Bosne a Hercegovine. Devätnásť náhrobkov tam nesie len písmená N.N. – meno neznáme. Z dátumov je zrejmé, že títo migranti zomreli počas posledných troch rokov. Ich život vyhasol pri pokuse prebrodiť Drinu – hraničnú rieku medzi Srbskom a Bosnou a Hercegovinou.
„Tok rieky sa tu môže veľmi rýchlo meniť a je veľmi nepredvídateľný. Napríklad presne na tomto mieste sme minulý rok našli telo. Uviazlo v týchto konároch,“ uviedol záchranár Nenad Jovanovič.
Západná balkánska trasa do Európy je pre migrantom riskom. Detaily zisťoval v reportáži v relácii Aktuálne :24 redaktor RTVS Kamil Kolenič:
Mesto Bijeljina leží na takzvanej západo-balkánskej ceste. Migranti ju využívajú, aby sa dostali do Európskej únie. Koľko ich na tejto ceste zomrelo, úrady presne neevidujú. Problém je aj určenie identity obetí. Miestny patológ má v mrazničke kosti štyroch desiatok obetí.
„Zákon odo mňa vyžaduje, aby som si tento kus kosti nechal šesť mesiacov. Väčšinou sa to však týka migrantov, ktorí prichádzajú zďaleka. Myslím si, že šesť mesiacov je príliš málo na to, aby členovia rodiny našli svojich blízkych. Kosti si preto nechávam aj dlhšie,“ skonštatoval patológ v Bijeljine Vidak Simic.
Do Európskej únie sa len vlani dostalo 286-tisíc migrantov. Niekoľko desiatok tisíc z nich využilo práve trasu cez západný Balkán do Chorvátska. Častejšie využívajú len cestu po Stredozemnom mori do Talianska.
