Slovensko nemá dostatočnú kontrolu nad dronmi. Vo vzduchu ich bez registrácie lietajú tisíce. V prípade akéhokoľvek incidentu štát nedokáže takýto dron ani jeho majiteľa identifikovať a vyvodiť voči nemu zodpovednosť. Bezpilotné lietadlá sa stali súčasťou nášho života, no zároveň predstavujú vážne bezpečnostné riziko.
„Vôbec nevieme, že aký a koho dron sa nám pohybuje nad hlavou,“ uviedol predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.
„Keď ich zaznamenáme v meste, tak zväčša sú to tí, ktorí drony dostali darom a chcú ich vyskúšať,“ povedala primátorka mesta Sliač Ľubica Balgová.
„Ľudia lietajú s tými dronmi kade tade, ako sa im chce. Nemali by ste lietať v zastavanej oblasti. Každý dron, či je veľký alebo malý, je účastníkom vzdušného priestoru,“ vyhlásil riaditeľ asociácie Mám Dron Rastislav Sopko.
„Dron by mal do éteru vysielať svoju identifikáciu, na základe ktorej sa dá stotožniť s prevádzkovateľom. Pokiaľ takéto niečo nemá, čo je úplne bežné, tak je to už pomerne veľký problém,“ povedal inštruktor výcviku pilotov dronov Boris Urbánek.
„Bude vás natáčať a odvysiela seriál, ako ste kosili, alebo sa kúpali v bazéne. Je to normálne?Neviete s tým nič urobiť. Pustí vám niekto dron nad železničnú stanicu, alebo nad futbalový štadión, je ten dron povolený?“ pýta sa Andrassy.
„Práve preto, že kompetentné úrady nemajú prehľad o dronovej prevádzke, tak vzniká bezpečnostné riziko,“ dodal manažér asociácie Mám dron Václav Michalčík.
Povinnosť registrácie už roky
„V krajine máme približne 26-tisíc dronistov. V tejto chvíli netušíme, kde tí ľudia sú, kedy lietajú a či vôbec vedia, ako majú lietať. Štát by to mal mať pod kontrolou,“ skonštatoval Sopko.
Podľa Dopravného úradu povinnosť registrácie je na Slovensku od roku 2015.
„Chýba nám jednoznačné zadefinovanie a povinnosť registrovať sa. Nemáme centrálny register a nevieme vyvodzovať osobnú zodpovednosť voči tým, ktorí nezaregistrovali drony, preto to nefunguje,“ uviedol Andrassy.
„Akýkoľvek dron, ktorý má kameru, už musíte zaregistrovať,“ dodal Michalčík.
„Legislatívna povinnosť tu bola už dávno, ale štát nebol na toto pripravený. Registrácia neprebiehala, neboli vydávané registračné čísla,“ uviedol Urbánek.
„Bol to problém aj v rámci EÚ. Je dosť obtiažne používať dron, ktorý nemá registračné číslo. Slovenská republika ako jedna z posledných ešte nemala tento systém na registráciu,“ upresnil Martin Hammel zo Slovenskej obchodnej inšpekcie.
Ak teda máte dron, s ktorým chcete legálne lietať u nás alebo v inom členskom štáte, treba sa registrovať a doložiť aj platné poistenie zodpovednosti za škodu.
Dopravný úrad udelil za porušenie pravidiel lietania s dronmi za posledných 5 rokov 22 pokút v celkovej výške 3-tisíc eur. Koľko zaznamenali incidentov a kde išlo o neoprávnené pilotovanie dronu, úrad neupresnil.
„Riziká vidím najmä v neregistrovaní sa majiteľov dronov, ako im vyplýva z vykonávacieho nariadenia a v nedodržiavaní pravidiel lietania stanovených legislatívou,“ zaznelo v stanovisku Dopravného úradu SR.
„Teraz to hasia na Dopravnom úrade. Registrácia už tu mala byť dávnejšie. Dostanú svoj kód, ktorý bude nalepený na ich drone, aby bolo jasné, keď sa dron nájde, alebo niečo spôsobí, kto je prevádzkovateľom a nesie zodpovednosť,“ vyhlásil vedúci oddelenia na katedre leteckej dopravy Žilinskej univerzity Branislav Kandera.
Zlyhanie informačnej kampane
Medzi neregistrovaných hobby pilotov patrí aj Tibby. Dron si kúpil pred štyrmi rokmi ako zábavku na zvečnenie zážitkov z turistky, rodinných osláv, či dovoleniek. Lieta s ním všade. Zatiaľ problémy s úradmi nemal.
„Pravidlá neovládam, ani ma to veľmi nezaujíma, keďže ten dron využívam pre seba. V podstate mi je to jedno,“ uviedol Tibby. Rizika kolízie s vrtuľníkom sa neobáva.
„Tam je to zlyhanie aj informačnej kampane. Ľudia si nie sú vedomí, že niečo takého musia dodržiavať, registrovať sa, mať pilotnú licenciu,“ konštatoval Urbánek.
„Drony plašia zver a TANAP si s tým nevie rady. Keby ten dron zostrelili, nevieme zistiť, kto ho používal, lebo nie je zaregistrovaný,“ povedal Andrassy.
„Inštitút objektívnej zodpovednosti sa zavedie až po prijatí pripravovanej novely leteckého zákona. Ak niekto bude chcieť systém porušovať, pravdepodobne sa nezaregistruje a v takom prípade sa bude potrebné spoliehať na súčinnosť iných zložiek,“ vyhlásil člen odboru komunikácie Ministerstva dopravy SR Martin Petro.
„Samozrejme, existujú technické prostriedky, ktorými je možné vykonať kontrolu prevádzky bezpilotných prostriedkov nad územím, kde je takáto prevádzka vylúčená,“ povedala hovorkyňa Policajného zboru SR Denisa Bárdyová.
Väčší pohyb na letisku
„Väčší pohyb dronov je pri letisku, kde je ale zákaz lietania dronov. Ich počet sa vždy zväčší, keď je hlásená nejaká väčšia akcia, alebo priletí väčšie lietadlo, z ktorého sa niečo prekladá, pretože tí leteckí fanatici sú zvedaví,“ upresnila primátorka mesta Sliač.
„Letisko nemá ako kontrolovať ľudí, ktorí lietajú s dronmi. Polícia môže konať, až keď dostane nejaký podnet. Kým príde na miesto činu, dronista tam už dávno nemusí byť,“ uviedol Michalčík.
„Ak sa činnosťou bezpilotných prostriedkov nad takýmito územiami naplní skutková podstata či už priestupku alebo činu podľa príslušných úkonov, polícia postupuje štandardne podľa trestného poriadku,“ uviedla hovorkyňa policajného zboru SR.
„V slovenskej legislatíve neexistuje pojem nelegálny dron. Existujú priestory, ktoré sú z prevádzky bezpilotných prostriedkov dočasne, alebo trvalo vylúčené, dodala.
Nebezpečný nástroj
Porušenie zákazu lietať s dronmi vo vojenskom objekte alebo vo vzdušnom priestore vojenských letísk zaznamenala aj vojenská polícia. Od začiatku agresie na Ukrajine riešila 152 priestupkov, v 32 prípadoch sa podarilo páchateľov objasniť.
„Pri pohľade na konflikt na Ukrajine aj na Blízkom východe, drony sa stávajú nielen dobrým pomocníkom, ale veľmi nebezpečným nástrojom v rukách tých, ktorí nerešpektujú pravidlá,“ uviedol Andrassy.
„Boli prípady, kedy dron lietal nad Bratislavou vo výške nad jeden kilometer bez žiadnej koordinácie s riadením letovej prevádzky. Mal veľkú pravdepodobnosť, že sa môže stretnúť s inou leteckou prevádzkou, čo je veľmi nebezpečné,“ prezradil Urbánek.
„Riešiť porušenia pravidiel v súvislosti s nezákonných používaním bezpilotných prostriedkov je plne v kompetencii Dopravného úradu,“ vyhlásila hovorkyňa policajného zboru.
Za porušenie zákona pri používaní bezpilotných lietadiel nemá oprávnenie dať pokutu ani vojenská polícia. Jej úlohou je objasňovanie priestupku. O výške sankcie rozhoduje Dopravný úrad.
„Za ohrozenie zodpovedá pilot dronu. Z lietadla ho nemám šancu v tej rýchlosti a veľkosti vidieť,“ upresnil Kandera.
„Máme mať vykonávacie predpisy, akčné plány, nositeľov, pracovnú skupinu. Máme mať jasne zadefinované kto registruje a povoľuje, ako sa vyvodzuje osobná zodpovednosť. Nič z toho nemáme,“ povedal Andrassy.
Nariadenia Európskej únie
„Slovenská republika sa riadi v problematike bezpilotného letectva vykonávacím nariadením Európskej únie z roku 2019, kde sú pravidlá jasne určené a priamo uplatniteľné. Momentálne Dopravný úrad intenzívne komunikuje s Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva, nakoľko sme v procese implementácie daného nariadenia do národnej legislatívy,“ zaznelo v stanovisku Dopravného úradu SR.
„Ministerstvo dopravy ešte na jar predložilo do NR SR tzv. letecký zákon, ktorý však poslanci neschválili. Polročná lehota, odkedy je možné návrh znova predložiť, uplynula v septembri, tesne pred parlamentnými voľbami. Zákon zatiaľ nebol znovu predložený do parlamentu. V krátkom čase preto predložíme do legislatívneho procesu novelu leteckého zákona, ktorou sa zavedú jasné pravidlá pre užívateľov dronov a aj ich register,“ upresnil Petro.
Polícia ani po novele zákona nepredpokladá ústup nelegálnych pokusov na páchanie trestnej činnosti s dronmi.
„Netreba vymýšľať koleso, tie veci už existujú. My, ako organizácia už prevádzkujeme našu aplikáciu. Slúži pilotom na to, aby mali základné informácie. Sú tam dáta zo štátnej ochrany prírody, sú tam všetky chránené krajinné oblasti a NP. Sú tam všetky kľúčové letiská a rôzne objekty zvláštnej dôležitosti,“ informoval riaditeľ asociácie Mám dron Rastislav Sopko.
„Tento stav je spôsobený roztrieštenosťou medzi viac ako desať hráčov v rámci SR. Nikto nekoordinuje tieto aktivity, z časti robí Dopravný úrad svoju politiku, v časti Ministerstvo dopravy, či obrany,“ vyhlásil Andrassy.
„Čo sa týka určenia jednej inštitúcie, ktorý by mala túto oblasť na starosti, vyžadovalo by si to odbornú diskusiu, ktorej sa určite nebránime,“ povedal Petro.
Slovensko za Európou zaostáva
„V rámci nariadení Európskej únie je, že štát má zriadiť online platformu na preskúšanie pilotov, tá na Slovensku zriadená nie je. Ako istá forma dočasného riešenia je, že piloti musia prísť fyzicky do skúšobnej miestnosti Dopravného úradu do Bratislavy. Tam budú usadení za počítač v rámci ktorého budú tieto skúšky robiť online spôsobom. Je to sto ľudí mesačne, čo v takom rýchlom prepočte znamená, že sa budem baviť o horizonte dvadsiatich rokov, kým preskúšame úplne všetkých pilotov,“ upresnil inštruktor výcviku pilotov dronov Urbánek.
„V rámci celej Európy je, že každý jeden pilot musí urobiť jednoduché skúšky z úplných základov a môže lietať pre svoju zábavu,“ uviedol Kandera.
„Z pozície štátu je potrebné vytvoriť podmienky, zaviesť systém manažmentu letovej prevádzky, ktorý by vytvoril priestor na bezpečné, efektívne spolunažívanie pilotovanej a nepilotnej prevádzky,“ vyhlásil Urbánek.
„To, čo by mal štát robiť vo veľkom, robíme my v malom. Pre 6-tisíc pilotov, zatiaľ, je ich tu 25-tisíc, bude ich niekoľkonásobne viac,“ povedal Sopko.
„Dnes si viem kúpiť dron veľmi jednoducho. Vzdelávaniu a licencovaniu je venovaná pomerne malá pozornosť,“ skonštatoval Urbánek.
„Toto všetko sú zlyhania, ktoré idú na vrub štátnych inštitúcií. V mnohých prípadoch tú dobrovoľnú registráciu rieši neziskový sektor a nahrádzajú štát. My na rozdiel od Poliakov, Čechov a iných krajín v rámci EÚ sme v tejto oblasti neurobili ani jeden krok,“ vyhlásil Andrassy.
„Do roku 2035 alebo 2040 by malo byť v európskom vzdušnom priestore okolo 7 miliónov dronov, to je masa. Musí to mať systém, pravidlá, poriadok, ináč to nepôjde,“ uzavrel Sopko.
