Nórski vedci už roky pracujú na obnove populácie arktických líšok. V početných chovných staniciach sa mláďatám darí. Vo voľnej prírode však líšky narážajú na čoraz väčší problém – nedostatok prirodzenej potravy.
Arktické líšky takmer vyhynuli pre to, čo ich má chrániť – kožušinu. Zákaz lovu tohto symbolu škandinávskej zimy zaviedli až na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia. Ich populácia však dlho živorila.
Pozrite si, ako sa o arktické líšky starajú vedci. Téme sa v relácii Aktuálne :24 venoval redaktor Kamil Kolenič:
„Chov arktických líšok v zajatí bol u nás založený v roku 2005 ako ochranárska iniciatíva. V tom čase bolo v celej Škandinávii len veľmi málo polárnych líšok, asi 50,“ ozrejmil biológ z Nórskeho inštitútu pre výskum prírody Craig Jackson.
V chovnej stanici severne od Osla sú mladé líšky chránené pred predátormi a dostávajú pravidelnú stravu. Situácia sa mení po ich vypustení do divočiny.
„Najväčším nepriateľom líšok v divočine je klimatická zmena. Výkyvy teplôt ovplyvňujú ich obľúbenú potravu – lumíkov a iné malé hlodavce. Námrazy im sťažujú kopať nory a líšky tak majú problém nájsť dostatok potravy,“ vysvetlila biologička z nórkseho inštitútu Kristine Ulvundová.
Vedci preto vo voľnej prírode udržiavajú 30 kŕmnych staníc. „Kŕmime ich psími granulami. Sú nasypané v plastových sudoch s otvorom. Z pohľadu dokrmovania malých mäsožravcov je to pomerne jedinečný spôsob,“ priblížila Ulvundová.
Pomáha aj štát
Program na záchranu líšok dotuje štát. Ročne ho to stojí 275-tisíc eur. Od roku 2006 iniciatíva pomohla zvýšiť populáciu líšok na približne 550 v celej Škandinávii.
„V záchrane tohto druhu sme prešli dlhú cestu. Vidíme, že počet líšok stúpa a dochádza aj k výmene jedincov medzi populáciami. Stále si však myslím, že je ešte priskoro povedať, že sme tento druh zachránili,“ skonštatovala Ulvundová.
Cieľom programu je 2 000 voľne žijúcich líšok. To môže podľa vedcov trvať ďalších 25 rokov.
