Európski hutníci vrátane slovenských volajú o pomoc. Boja sa, že v konkurencii lacných a najmä neekologických produktov z Ázie neprežijú. O prácu v odvetví prišli za posledné roky tisíce ľudí. Prepúšťanie hrozí aj naďalej.
Hutníci majú tri kľúčové požiadavky. Rovnaké a férové pravidlá pre všetkých, ktorí oceľ v Európe vyrábajú aj ju na starý kontinent dovážajú. Lacnejšie ceny elektrickej energie a zamedzenie vývozu kritických surovín, napríklad šrotu.
„Dekarbonizácia, nemá znamenať úplnú deindustrializáciu Európy a vytlačenie priemyslu mimo európskeho kontinentu,“ hovorí predsedníčka Rady OZ KOVO Monika Benedeková.
Odborári pripomínajú, že kým európsky oceliarsky priemysel stagnuje, Čína zvýšila produkciu o viac ako dve percentá a India o 7,5 percenta.
Problémom hutníctva v Európe sa v Správach RTVS o 16.00 venoval redaktor Anton Gbur:
Konkurencia z takzvaných tretích krajín negatívne vplýva aj na najväčšieho zamestnávateľa na východnom Slovensku. Lacné výrobky výrazne ovplyvňujú aj cenu košických produktov.
„Cena pocínovaného plechu išla až o okolo 800 eur za tonu dole,“ tvrdí viceprezident pre výrobu U. S. Steel Košice Marcel Novosad.
Suma za dva roky klesla asi o polovicu. Fabrika zároveň funguje len na 80 percent a zamestnanci pravidelne jeden deň v týždni ostávajú doma.
Konkurencieschopný trh
„Od roku 2019 pokles priamych zamestnancov na Slovensku v hutníckom sektore je markantný, je to päťtisíc pracovných pozícií,“ uviedol predseda Rady odborov OZ KOVO U. S. Steel Košice Juraj Varga.
Odborári preto apelujú na Európsku úniu, slovenskú vládu a súčasných aj budúcich europoslancov, aby udržali konkurencieschopný trh.
„Chceme zabezpečiť to, aby tá oceľ, ktorá je vyrobená čistejšie, mala v Európe preferenciu, či už vo forme verejného obstarávania, ale takisto aj v tom, že takéto oceliarske výrobky, ktoré budú dovážané z tretích krajín, budú zaťažené poplatkom na hranici EÚ,“ vyhlásil podpredseda EK pre Európsku zelenú dohodu Maroš Šefčovič.
Aj napriek požiadavkám musí košický závod zmodernizovať výrobu. Bez ohľadu na to, či ho budú vlastniť Američania alebo Japonci. Huta je totiž najväčším znečisťovateľom ovzdušia u nás.
„Určite splníme všetky naše záväzky, ktoré sme si dali do roku 2050, aj do roku 2030,“ sľúbil hovorca U. S. Steel Košice Ján Bača.
Otázne je, kto to zaplatí. Pomôcť malo 600 miliónov z Únie. Aj pre zmenu vlastníka stále ležia na stole. Polovicu balíka pritom treba minúť do konca budúceho roku. Zdroje preto ministerstvo životného prostredia plánuje hľadať v iných schémach.
