Európsky parlament v stredu (13. 3.) prijal akt o ochrane slobody novinárov a nezávislosti médií, ktorý má – vôbec prvýkrát na úrovni Európskej únie – napomôcť ich ochrane pred politickým a ekonomickým zasahovaním.
Má tiež zabezpečiť transparentnosť vlastníctva médií a ich financovania. Nová norma podľa niektorých europoslancov predstavuje aj signál Maďarsku, Slovensku či Grécku, kde sa médiá stretávajú s problémami. Za návrh hlasovalo 464 poslancov, 92 bolo proti a 65 sa zdržalo.
Akt zakazuje okrem iného používanie špehovacích počítačových programov (spyware) proti novinárom. „S výnimkou presne definovaných prípadov“, štátne orgány nebudú môcť vyvíjať na novinárov akýkoľvek nátlak, aby im prezradili svoje zdroje.
Európske médiá sa budú môcť brániť pred svojvoľným obmedzovaním alebo vymazaním obsahu veľkými internetovými platformami, uviedla tlačová správa EP. Obrátiť sa bude možné na Európsky zbor pre mediálne služby, ktorý vznikne na základe aktu.
Európska komisia vývoj na Slovensku sleduje
Nemecká poslankyňa z klubu európskych ľudovcov Sabine Verheyenová (CDU), ktorá je spravodajkyňou normy, v rozprave spomenula zavraždenie novinárky Daphne Caruanaovej Galiziovej v roku 2017 na Malte a ohrozenie slobody tlače v Maďarsku.
„Európsky zákon o slobode médií je našou odpoveďou na tieto hrozby,“ povedala. „Význam plurality médií pre fungujúcu demokraciu ani nemožno dostatočne oceniť,“ zdôraznila.
Podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová na záver utorkovej debaty pripomenula zavraždenie novinára Jána Kuciaka v roku 2018 na Slovensku, ktorý odhaľoval korupčné aféry späté s politikou.
„Dnes tu hovoríme o akte o slobode médií a keď pomyslím na situáciu a vývoj na Slovensku, tak sa mi chce povedať, že včera bolo neskoro,“ povedala Jourová. „V každej krajine by mali byť naozaj silné médiá verejnej služby, a nie médiá, ktoré budú slúžiť ako hlásne rúry strany a vlády,“ povedala. Dodala, že Európska komisia vývoj na Slovensku detailne sleduje.
