Slovenskí atléti zaznamenali na halových MS v Glasgowe štyri umiestnenia v prvej dvadsiatke. Štafeta 4×400 m obsadila 7. priečku v národnom rekorde 3:09,21 min, z rozbehov do semifinále postúpil Ján Volko na 60 m a Viktória Forsterová so Stanislavou Škvarkovou na 60 m prek.
Štvorstovkári zlepšili v rozbehu národné maximum spred dvoch rokov o 58 stotín sekundy a skončili na prvej priečke pod čiarou postupu, no finále pre nich napriek tomu bolo ďaleko.
Najmä ak Keňania zlepšili africký rekord na 3:06,96 a obsadili poslednú postupovú 6. pozíciu. Členovia štafety však získali motiváciu pre ďalšiu prácu a dôležité skúsenosti z vrcholného podujatia, ktoré pre nich môžu byť dôležité v snahe dostať sa už na júnové ME pod otvoreným nebom v Ríme.
Znechutili ich rozhodcovia
Svoje o tom vie aj tréner štafety Adrián Pavelka, ktorý napriek splnenému cieľu jeho zverencov cítil po pretekoch frustráciu.
„Som znechutený z počínania rozhodcov. U jury sme strávili takmer dve hodiny. Rozhodcovia na ploche úvodnú odovzdávku totálne pokazili, zle zoradili bežcov a jeden dokonca potiahol Patrika z tretej dráhy do piatej. Za toto sme podali protest. Som hrdý na chalanov, ako sa so všetkými nástrahami popasovali, mali to veľmi náročné. Bežali ako keby štafetu na 4×404 metrov, lebo zakaždým museli vyjsť do tretej-štvrtej dráhy a z nej potom zbehnúť k okraju. Ďakujem Slovenskému atletickému zväzu, že nám na halových MS umožnil štartovať. Z rekordu mám veľkú radosť,“ zhodnotil vystúpenie koordinátor a kouč slovenskej štafety Adrián Pavelka podľa atletika.sk.
Volko sa zranil, Forsterová po rozbehu tŕpla
Volko v rozbehu zabehol sezónne maximum 6,59 a v semifinále napriek zraneniu lýtka dosiahol iba o stotinu horší čas a obsadil celkovú 13. priečku. Pripísal si tak druhý najlepší výsledok na halových MS zo štyroch účastí.
Forsterová po rozbehu dlho tŕpla, až na poslednú chvíľu sa dozvedela, že bude v semifinále. Eufóriu následne pretavila do druhého najlepšieho času kariéry 8,04 s a konečné 14. miesto.
Škvarková sa v premiére na HMS dokonca pôvodne zmierila, že do semifinále ju neposunulo ani sezónne maximum 8,11, no po zranení súperky sa medzi najlepších 24 dostala. V semifinále síce predviedla o päť stotín horší čas, no v konečnom hodnotení dokázala pod seba dostať štyri súperky.
Slovenských atlétov čakajú v lete ďalšie dva vrcholy, ME v Ríme a OH v Paríži. Nabitý však budú mať aj rok 2025, v jeho úvode sú na programe netradične až dva halové šampionáty. V úvode marca európsky v holandskom Apeldoorne a hneď vzápätí aj odložený v čínskom Nan-tingu, ktorý sa mal pôvodne konať v roku 2020.
