Viacerí maskovaní ozbrojenci spustili v piatok (22. 3.) paľbu v koncertnej sále Crocus City Hall na okraji Moskvy. Najmenej 40 ľudí zahynulo pri útoku v Krasnogorsku, píšu ruské agentúry s odvolaním sa na predbežné údaje FSB. Viac ako stovka ďalších je zranených.
Zodpovednosť za útok prevzala militantná organizácia Islamský štát. Ruské úrady útok vyšetrujú ako teroristický čin, vinníka doteraz neoznačili. Páchatelia sú pravdepodobne na úteku, uviedla agentúra RIA Novosti.
Ukrajina nemá so streľbou nič spoločné, uviedla podľa agentúry AFP ukrajinská prezidentská kancelária. Zapojenie do útoku v Krasnogorsku podľa agentúry odmietli aj ruskí dobrovoľníci, bojujúci po boku ukrajinských obrancov.
Ruské médiá predtým uvádzali, že pri útoku zahynulo najmenej desať ľudí a ďalších najmenej 50 utrpelo zranenia. S odvolaním sa na očitých svedkov a zábery z miesta tiež informovali o streľbe z automatických zbraní, explózii a rozsiahlom požiari. Ruská ombudsmanka Taťjana Moskalkovová podľa agentúry RIA Novosti útok v označila za teroristický čin.
Najmenej štyria útočníci v maskáčovom oblečení začali podľa ruských agentúr strieľať, zrejme z automatických zbraní, v koncertnej sieni Crocus City Hall, kde sa malo konať vystúpenie rockovej kapely Piknik. V priestoroch tiež zrejme použili výbušniny, ktoré vyvolali mohutný požiar.
Agentúra TASS zverejnila fotografiu, na ktorej z budovy stúpa temný dym a šľahajú plamene, ktoré sa hasiči snažia zvládnuť aj s pomocou helikoptéry. Oheň zachvátil asi tretinu budovy a uväznil na streche nespresnený počet ľudí. Okolo sto návštevníkov koncertu sa podarilo evakuovať. Hala má podľa agentúry AP kapacitu vyše šesťtisíc ľudí.
Motív nie je známy
Server Meduza upozornil na videá zdieľané na telegrame, na ktorých ľudia utekajú z koncertnej siene. Na ďalších neoverených záberoch z budovy je počuť streľbu, na zemi ležia nehybné telá.
Bezprostredne nie je známa totožnosť ozbrojencov, ani ich motív. Rusko od februára 2022 vedie agresívnu vojnu na Ukrajine, pričom Kyjev sa snaží o útoky tiež na infraštruktúru na ruskom území, napríklad na ropné rafinérie.
AP poznamenala, že americká ambasáda v Moskve tento mesiac varovala, aby sa americkí občania vyhýbali davom s ohľadom na hroziaci útok. Ruský prezident Vladimir Putin, ktorý pred pár dňami znovu zvíťazil v prezidentských voľbách a predĺžil svoj mandát o ďalších šesť rokov, varovanie označil za pokus Západu o zastrašovanie Rusov.
Kyjev: Je to Putinova provokácia
Ukrajina nemá nič spoločné so streľbou na okraji Moskvy, uviedla podľa agentúry AFP ukrajinská prezidentská kancelária. Zapojenie do útoku v Krasnogorsku podľa agentúry odmietli aj ruskí dobrovoľníci, bojujúci po boku ukrajinských obrancov proti armáde ruského prezidenta Vladimira Putina.
Hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky označil útok ozbrojencov v koncertnej sieni v Krasnogorsku za úmyselnú provokáciu ruských špeciálnych služieb.
„Je to úmyselná provokácia špeciálnych služieb Putina, pred ktorou medzinárodné spoločenstvo varovalo. Kremeľský tyran tým začínal svoju kariéru a rovnakými zločinmi proti vlastným občanom ju chce aj ukončiť,“ povedal hovorca rozviedky Andrij Jusov denníku Ukrajinska pravda v narážke na špekulácie, že ruská tajná služba stála v roku 1999 za atentátmi v ruských mestách, ktoré boli potom pripísané čečenským separatistom.
Tieto útoky na začiatku Putinovho pôsobenia na čele štátu poslúžili ako zámienka na rozpútanie druhej, pre Moskvu víťaznej vojny v Čečensku. Putin stál na čele FSB od júla 1998 do augusta roku 1999.
Ukrajinská pravda pripomenula, že už 8. marca veľvyslanectvá USA v Rusku a britské ministerstvo zahraničia varovali pred možnými teroristickými útokmi v Moskve.
