Nelichotivé prvenstvo má okres Kežmarok – aktuálne je tam najviac nezamestnaných na Slovensku. Bez práce je viac ako 10 percent ľudí, čo je dvojnásobok celoslovenského priemeru. Starostovia aj sociálni pracovníci priznávajú, že to súvisí aj s tým, že v okrese sú situované najchudobnejšie rómske osady.
Nakrúcame v osadách pri obci Rakúsy a neďaleko Veľkej Lomnice. Muži sa bezcieľne potulujú medzi domami a o práci sa baviť väčšinou nechcú. Utekajú pred nami aj ženy s hrabľami v rukách, ktoré si privyrábajú na aktivačných prácach.
„V osade ich je asi 2,7-tisíca a pracuje z nich určite 30 v tých menších podnikoch. Obec zamestnáva cez mäkké projekty,“ informovala starostka obce Rakúsy Monika Jurašková.
„Máme 2,5-tisíca ľudí, ktorí sú obyvatelia rómskej osady. Z toho maximálne do 150 ľudí je zamestnaných,“ priblížil Emil Pišta z rómskej občianskej hliadky Veľká Lomnica.
Nezamestnanosti v okrese Kežmarok sa v reportáži v Aktuálne :24 venovala redaktorka RTVS Ivana Ratkovská:
Problémom môže byť vzdelanie
Roboty je vraj málo a ešte menej pre ľudí len so základným vzdelaním. Chlapi z osady vysvetľujú, že ak ich prijmú tak výlučne na sezónne práce.
„Niekedy berú na tri mesiace a potom už nič. Snažíme sa, aby sme chodili do roboty, ale neberú nás nikde,“ uviedol jeden z obyvateľov osád. Podľa ďalšieho z nich ich vnímajú len ako sociálne prípady na väčšie zákazky.
Ľudmila Mirgová pracuje v osade v Rakúsoch ako terénna sociálna pracovníčka už 20 rokov. Informácie o tom kto a ako dlho pracuje má takpovediac „z prvej ruky“. „ Na tri mesiace ich zoberú a potom ich prepustia. Ide o sezónne práce. Sú radi , keď sú zamestnaní, len to netrvá dlho,“ povedala.
„Oni to takto nechcú, oni by chceli mať nastálo zamestnanie. A nie že ich po troch mesiacoch prepustia a ťažko sa im hľadá robotu,“ pokračoval Pišta.
Sezónne zamestnávanie je bežnou praxou
Asociácia zamestnávateľských zväzov pripúšťa, že sezónne zamestnávanie je vo firmách bežná prax a týka sa najmä ľudí bez kvalifikácie.
„Ku koncu januára 2024 bolo v okrese Kežmarok 27 voľných pracovných miest s požadovaným vzdelaním nižším ako je nižšie stredné odborné vzdelanie,“ skonštatovala hovorkyňa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Marianna Šebová.
Nájdu sa však aj firmy, ktoré si ľudí po vyškolení, ak sa v praxi osvedčia, rady nechajú. „Máme dobré skúsenosti s rómskymi zamestnancami. Ak sa dostatočne a dobre zaškolia, do budúcnosti počítame aj v tým, že by sme ich zamestnávali,“ uviedol konateľ strojárenskej spoločnosti v Kežmarku Miroslav Mikula.
Ďalší problém: Pracovné návyky
Pri zamestnávaní ľudí z osád ale nie je problém len nízke vzdelanie. „To je zase druhá stránka mince. Tie pracovné návyky. Im sa neoplatí robiť ak je plat o trochu vyšší ako je dávka v hmotnej núdzi,“ podotkla Jurašková.
Motivácia pracovať následne klesá a obratom sa zvyšuje percento nezamestnaných. Jeho výška však nesúvisí len so sociálne vylúčenými komunitami.
„Ten údaj, že sme najhorší v rámci nezamestnanosti na Slovensku netreba s tým žiť a rezignovať. Urobíme všetko aby sme sa s tým popasovali a z tej prvej priečky čo najskôr zostúpili nižšie,“ dodal starosta Kežmarku Ján Ferenčák.
Desať percent – síce vysoké číslo, menšie ako pred tromi rokmi, kedy sa v okrese vyšplhali k hranici 20 percent evidovaných nezamestnaných.
