Oblohu nad strednou Európou v nedeľu (3. 3.) večer rozžiarila polárna žiara. Informoval o tom portál iMeteo.sk.
Slováci si ju mohli vychutnať najmä tam, kde bola obloha bez oblakov. Spozorovali ju aj nad Maďarskom, Poľskom či Českom.
Jav bol najvýraznejší v skorých podvečerných a večerných hodinách. Farby polárnej žiary sa menili od zelenej cez fialovú až po červenú.
Občianske združenie Severe Weather Slovakia, ktoré sa venuje meteorologickým javom, na sociálnej sieti zverejnilo aj fotografie:
Ako vzniká?
Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV vysvetlil, že polárna žiara je odozvou atmosféry na prílet oblaku energetických častíc uvoľnených zo Slnka pri erupcii.
V polárnych oblastiach je menšia vzdialenosť magnetických siločiar od zemského povrchu, takže jav je tam bežný. „U nás (v menších zemepisných šírkach) polárnu žiaru vidíme, len keď je oblak mohutný,“ dodal Svoreň.
Častice sa podľa experta šíria medziplanetárnym priestorom vo forme oblaku, ktorý môže ale nemusí zasiahnuť Zem. „Jav sa teda nedá s určitosťou predpovedať,“ podotkol Ján Svoreň.
Spresnil, že oblak častíc nie je kompaktný. „V priebehu noci, keď je žiara viditeľná, sa vyskytujú obdobia pozorovateľnosti niekoľko desiatok minút a potom môže nastať kľudne niekoľko hodinová pauza,“ skonštatoval.
Najlepšou stratégiou je sledovanie internetu
Ak chcete jav zachytiť voľným okom, tak najlepšou stratégiou je podľa neho sledovanie internetu. „Vždy sa nájde niekto, kto si jav všimne a zverejní to,“ odporučil Ján Svoreň z SAV.
Viditeľnosť však závisí aj od mohutnosti úkazu. „Intenzita polárnej žiary je v našich zemepisných šírkach taká, že na jej pozorovanie potrebujeme miesto, kde nie je obloha presvetlená a neruší nás svetelné znečistenie,“ dodal s tým, že viditeľnosť môže narušiť aj svetlo Mesiaca v splne.
