Na Slovensku je bežné, že školy, nemocnice a bytovky stoja roky na cudzích pozemkoch. Podobne ako cesty, chodníky či parkoviská. Štát ani samosprávy nemajú na majetkové vyrovnanie peniaze. A v mnohých prípadoch ani záujem.
Obce a mestá desaťročia neriešený problém s pozemkami nepríjemne dobieha. Vykupujú ich firmy, ktoré potom od samospráv pýtajú peniaze za to, že užívajú verejné stavby na ich pozemkoch. Samosprávy tak čelia žalobám o státisícové odškodné.
„Znie to bizarne, ale aj tu bola taká situácia s podnikateľom, ktorý vykúpil pozemky pod mestským cintorínom a neskôr si nárokoval náhradu tri milióny eur s vyhrážkou, že ak mesto nezaplatí, tak vysťahuje nebožtíkov,“ uviedol hovorca mesta Prešov Michal Hudák.
„V podstate všetky budovy, rovnako ako parkoviská sú na súkromných pozemkoch. Aj kúsok zelene, ktorý je v areáli patrí do súkromných rúk. Zdôrazňujú to aj tabule, aby tu ľudia neparkovali,“ povedal ekonomicko-technický námestník Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina Pavol Záň.
S podobným problémom bojujú aj v Košiciach
S podobným problémom bojujú aj v Košiciach. „Na ulici Alejová je koľajová električková trať, pod ktorou taktiež súkromná firma kúpila časť pozemkov,“ vysvetlil košický mestský poslanec Juraj Mazák.
Podľa experta na pozemkové právo Právnickej fakulty Trnavskej univerzity Mareka Masláka to môže byť pre niektoré spoločnosti zaujímavá investícia. „Zameriavajú sa práve na také pozemky, kde sú verejno-prospešné stavby alebo bytovky,“ priblížil.
„Bojujú s tým všetky samosprávy,“ povedal viceprimátor mesta Žilina Martin Kapitulík. V praxi sa podľa mestského poslanca Mazáka vysporiadanie pozemkov nedeje. „S tým sa neodfotíte, neprestrihnete pásku. To, že za desiatky rokov od revolúcie sme nespravili skoro nič, je chyba,“ povedal.
Nastavenie právnej úpravy
Právna úprava je v súčasnosti podľa experta na pozemkové právo nastavená výrazne v prospech obcí a miest a v neprospech vlastníkov pozemkov.
„Veľa pozemkov, ktoré dnes musíme riešiť, mali mestá možnosť a ponuky na vysporiadanie. Samosprávy na tieto ponuky vtedy nereflektovali. Dnes nás to dobieha a cena je násobne vyššia, ako mohla byť pred desiatimi rokmi,“ dodal žilinský viceprimátor Kapitulík.
Pre nevyriešené vzťahy mnohé samosprávy čelia žalobám zo strany vlastníkov , ktorí si nárokujú náhradu. Mesto Prešov eviduje 24 takýchto súdnych sporov, a to prevažne so spoločnosťami podnikateľa, ktorý vlastní pozemky pod miestnymi cestami, chodníkmi aj cintorínom.
„Napriek tomu, že je súdnych sporov veľa a niekde oslavujeme čiastočne, v prípade cintorína to bol väčší úspech mesta. Máme už právoplatné rozhodnutie krajského súdu,“ vysvetlil hovorca Hudák.
Na protest, že mesto nevyplatilo vtedy podnikateľovi za pozemky požadovanú sumu zablokoval na týždeň vstup do cintorína. Podnikateľ dal o sebe vedieť aj vo Veľkom Šariši, kde postavil rampu cez cestu k priemyselnému areálu a vyberal mýto. Chcel, aby mesto cestu od neho kúpilo za vyše dva milióny korún.
Spor o pozemky pod prešovskou bytovkou
Podobný spor vedie aj s prešovskou samosprávou, kde tiež v roku 2004 zablokoval cestu. „Je to starý spor, trvá už 20 rokov. Je stále živý, nedošlo ku konečnému vysporiadaniu,“ povedal Hudák. Podnikateľ vlastní aj pozemky pod bytovkou, v ktorej bývajú manželia Magdaléna a Ján Janigovci.
„Súdili sme sa s ním od roku 2007. Spor skončil pred dvoma rokmi. Žiadal od nás značné finančné odškodnenie za pôdu. On to kúpil za 200 korún a my mu máme zaplatiť za štvorcový meter štyritisíc?“ povedal pán Janiga.
Podľa hovorcu Prešova muselo mesto zaplatiť na súdnych sporoch s týmto podnikateľom zhruba 250-tisíc eur. Na otázku, čo prešovského podnikateľa Petra Jarkovského motivuje ku kúpe takýchto pozemkov, odpovedal otázkou: „Prečo by som to nerobil, je to zakázané?“.
„Keď to nie je zakázané, tak v čom je problém? Čo sa týka vysporiadania, to je vecou súdov, ktoré nerozhodujú spravodlivo, ale zaujato,“ doplnil. Prípad sa podľa experta na pozemkové právo Masláka dostal až pre Európsky súd pre ľudské práva. „Povedal, že v tejto veci nevidí nič rozporné. Naše súdy podľa neho rozhodli správne,“ vysvetlil.
Nevysporiadané pozemky v Ťahanovciach
Aj v Košiciach pôsobia viaceré skupiny podnikateľov. „Sú to aj developeri, ktorí majú reálny záujem na pozemkoch, ktoré získajú, aj niečo postaviť. Potom sú to rôzne skupiny, ktoré to len predajú ďalším stranám,“ priblížil poslanec košickej mestskej časti Ťahanovce Tomáš Jurkovič.
Práve košické sídlisko Ťahanovce je na tom podľa starostu mestskej časti Miloša Ihnáta najhoršie na celom Slovensku. „Je tu 90 percent nevysporiadaných pozemkov,“ povedal.
„Na Ťahanovciach je obrovský problém s parkovaním. Mesto pozemky neodkúpilo a my sme tí zlí za to, že ľuďom dávame možnosť prenajímať parkovacie miesta,“ uviedol majiteľ pozemkov v Ťahanovciach Emil Sekel.
Hľadanie spoločnej reči
Mesto vedie niekoľko súdnych sporov s takýmito spoločnosťami a čaká na rozhodnutie, ktorá strana bude mať pravdu. Podľa obyvateľov sídliska by mesto malo situáciu riešiť lepšie a byť iniciatívnejšie v hľadaní spoločnej reči s majiteľmi nevyrovnaných pozemkov.
Emil Sekel tvrdí, že mesto má rovnaké možnosti, ako spoločnosti. „Keby každý rok vyčlenili pár sto tisíc eur, tak už mohli mať všetko vysporiadané,“ dodal. S tým však nesúhlasí poslanec Mazák. V rozpočte samosprávy na takéto výdavky podľa neho peniaze nie sú. Podľa Ihnáta by pomohla legislatíva.
„Na Slovensku máme veľký chaos v pozemkovom vlastníctve na socialistické dedičstvo, ktoré tu máme. Nie je ničím výnimočným, že hoci v katastri máte zapísaného vlastníka, v zmysle ďalších právnych skutočností je vlastníkom niekto iný,“ vysvetlil Maslák.
Na problém doplácajú aj vlastníci pozemkov
Na roky nevyrovnané pozemky nedoplácajú len mestá a obce, ale aj vlastníci pozemkov. „Situácia s týmito pozemkami je veľmi podobná stavu, ako keď vlastníte byt, v ktorom býva nájomca a už roky vám neplatí,“ povedal advokát spoločnosti MPV Invest Ľubomír Oravec.
„Ak to máme vyriešiť v budúcnosti, tak štát bude musieť zmeniť prístup. Buď on vysporiada sporné pozemky, alebo bude musieť dať samosprávam peniaze,“ skonštatoval žilinský viceprimátor Kapitulík. Ministerstvo financií cez svojho hovorcu Pavla Kirinoviča odkázalo, že nateraz zmenu zákona neplánuje.
Odborníci z praxe upozorňujú aj na rozdielne rozhodnutia súdov, ktoré podľa nich narúšajú princíp právnej istoty. „Ľudia, ktorí sa domáhajú odplaty za obmedzenie vlastníckeho práva, tak ich žaloby sú v momentálnom stave zamietané. Čo však nebolo do roku 2020,“ uviedol advokát Oravec.
Podľa advokáta pôvodných vlastníkov pozemkov Tomáša Majerčáka nie je v súčasnosti politická vôľa riešiť situáciu s nevysporiadanými pozemkami.
