Kto by chcel mať pod oknami smetisko? Ani obyvatelia jedného z domov v centre Bratislavy ho mať nechcú. Z jedného dňa na druhý prišli o kontajnerové stojisko a ich smetné nádoby skončili na ulici. Nemajú ich kam umiestniť.
Stali sa rukojemníkmi situácie, do ktorej ich dostal bývalý správca bytovky a paradoxne – ministerstvo životného prostredia. Téme sme sa venovali v reportáži Mirky Ondrejčíkovej v relácii RTVS Občan za dverami.
„Z okna máme výhľad na smetisko. Býva to hrozné, lebo to rozfukuje po celej ulici,“ hovorí domová dôverníčka Nadežda Kolárová.
„Aj keď to včera upratali, tak už tu je zase rozbitá fľaša. Zvyšok som hodila už do kontajnera. Bežne to tu býva v oveľa horšom stave, lebo tu býva celá kopa smetí okolo a rozfúkava to po uliciach,“ pokračuje pani Nadežda.
Smetiaky na Holekovej ulici v centre Bratislavy sú na chodníku už vyše roka. Tým, že sú poruke, využívajú ich aj obyvatelia okolitých bytových domov. Spôsobuje to, že sú stále preplnené a odpadky sú aj na zemi.
Preplnené smetné nádoby
„Keď ľudia likvidujú papier, oni to neskrčia, oni jednoducho celú krabicu hodia dovnútra. Kontajner je za chvíľu plný, takže to tu pofukuje papiere, mikroténové vrecká a všeličo,“ hovorí správkyňa bytovky Mária Goreková.
„Spôsobuje to aj to, že večer sem chodia bezdomovci a vyhrabávajú smeti, lebo je to pre nich asi zlatá baňa. Vyhrabú toho dosť. Plus máme obavu, že potkany už aj sem začali behať,“ upozorňuje pani Nadežda.
Takmer tri desaťročia obyvatelia Murgašovej a Holekovej ulice v Bratislave využívali stojisko na smetné nádoby v blízkom vnútrobloku. No minulý rok im ich odtiaľ presunuli na ulicu a odvtedy je v okolí stále neporiadok.
„Pôvodne sme tam mali zámok. Zámok odtiaľto vybrali, zamkli to, nedá sa tam dostať,“ ukazuje pani Nadežda.
Paradoxom je, že stojisko na smetiaky neuzatvoril majiteľ pozemku, ktorým je ministerstvo životného prostredia, ale bývalý správca budovy. „Pán Cvengroš. Keď som sa ho spýtala, že prečo to spravil, tak povedal, že aby nám dokázal, že máme neschopnú novú domovú správkyňu, ktorá to nevie vybaviť. Asi ostal urazený,“ tvrdí pani Nadežda.
„Pán Cvengroš tieto kontajnery vyložil von, že tam nemajú čo robiť, lebo že to je pozemok ministerstva životného prostredia, niektoré nechal vo vnútri,“ vyhlásila správkyňa bytovky. Podľa nej to vyzerá tak, že tam nechal kontajnery tých bytoviek, ktoré stále spravuje.
„To, že ja som niečo nad rámec zabezpečil pre ľudí je moja vec. Nič netrvá večne, nech sa ľudia starajú a nech si v súlade so zákonom vyriešia svoje smetné nádoby,“ povedal nám v telefonickom rozhovore bývalý správca František Cvengroš.
Čo nie je na papieri, to neplatí
Keďže ide o staršie budovy zo 70. rokov, vlastné stojisko na odpad pri kolaudácii nemuseli preukazovať. Desaťročia na to využívali susedný pozemok ministerstva životného prostredia. Problémom je, že to bolo zrejme len na základe ústnej dohody.
„Od rímskeho práva platí, že čo má byť dlhodobé, najmä ak sa to týka nejakých nehnuteľností, by malo byť písomné. Ťažko teraz pátrať 50 rokov dozadu, či tam bol nejaký tichý súhlas. Pokiaľ nemáme listinu, tak sa nevieme o čo oprieť,“ pripomína nezávislý advokát Branislav Welter.
„Neviem o tom, keď som preberala správu, ja som žiadnu takúto nájomnú zmluvu nedostala ani nevidela. Taká zmluva nie je,“ skonštatovala Goreková.
Hoci správkyňa bytovky dáva okolie pravidelne upratovať, na udržanie poriadku to nestačí. Obyvatelia sa preto obrátili na mestskú časť Staré Mesto aj magistrát. Tí zorganizovali spoločné stretnutie s ministerstvom životného prostredia.
„Výsledok bol taký, že povedali, že nesúhlasia s tým, aby sme tam tie kontajnery mali,“ tlmočila správkyňa.
Patová situácia
Paradoxom je, že aj chodník, na ktorom sú smetiaky teraz, patrí ministerstvu životného prostredia. Keďže ide o zastavané centrum mesta, v okolí už nenašli žiadne iné vhodné miesto, kde by si mohli smetné nádoby uzamknúť.
„Bohužiaľ, Staré Mesto, keďže nie je vlastníkom týchto pozemkov, nemôže iným vlastníkom pozemku nariadiť, čo majú alebo nemajú na svojom priestore zriadiť,“ uviedla hovorkyňa Starého Mesta Bratislava Veronika Gubková.
„Nemôžeme prinútiť ako keby iného vlastníka pozemku, aby umožnil vlastníkom bytov vybudovať na svojom pozemku kontajnerové stojisko,“ vyhlásil hovorca magistrátu hl. mesta SR Bratislavy Peter Bubla.
„Sme v patovej situácii,“ skonštatovala Goreková. „Podľa mňa najlepšie, čo je, je dohodnúť sa na zmluve o zriadení vecného bremena, ktoré bude zodpovedať povinnosti ministerstva strpieť umiestnenie kontajnerov v ich stojisku a na ich pozemku. Toto vecné bremeno sa zapíše do katastra, ale zároveň by mali byť vlastníci povinní platiť, za povinnosť ministerstva strpieť to umiestnenie kontajnerov,“ radí Welter.
Rezort prisľúbil ústretovosť
Celú situáciu by mohlo pomôcť vyriešiť ministerstvo životného prostredia. V písomnom stanovisku, ktoré nám poskytlo, prisľúbilo ústretovosť.
„V tomto prípade ide o zdedený spor, ktorý je výsledkom pasivity predchádzajúceho vedenia rezortu. Práve predchádzajúce vedenie ministerstva odmietalo uzatvoriť nájomnú zmluvu s vlastníkmi bytov. Súčasné vedenie ministerstva je otvorené rokovaniu s obyvateľmi bytového domu, resp. s ich zástupcami o možnosti uzatvorenia nájomnej zmluvy,“ uviedol rezort.
„Je skutočne neakceptovateľné, že ministerstvo životného prostredia nebolo schopné túto situáciu za jeden rok vyriešiť. Či už sa teda rozprávame o súčasnom vedení, alebo aj o bývalom vedení ministerstva. Myslíme si, že štátne a mestské inštitúcie by mali spolupracovať na takej úrovni, že by k takýmto situáciám nedochádzalo,“ vyhlásila hovorkyňa Greenpeace Mirka Ábelová.
„Okolie tejto ulice momentálne čistia technické služby Starého Mesta. Čistia ich podľa platného harmonogramu,“ informovala Gubková.
Pri našej ďalšej návšteve sme sa presvedčili, že to nestačí. Za údržbu chodníkov síce zodpovedá mestská časť. No za zabezpečenia stojiska na odpadky práve majitelia bytov. Riešením ich situácie je dohoda s ministerstvom životného prostredia.
Dovtedy si môžu priplatiť vo firme, ktorá im vyváža smeti extra dočistenie, alebo viac menších nádob, ku ktorým by mali prístup len oni a veľké nádoby by tak z chodníka zmizli.
„Riešením môže byť, že jednotlivé vchody budú mať svoje vlastné 240 l zberné nádoby. Tie si uschovajú vo svojich priestoroch a následne v deň odvozu nádoby vyložia, alebo môžu využiť službu vyťahovania nádob, ktorú poskytuje spoločnosť OLO,“ priblížila manažérka externej komunikácie OLO Zuzana Balková.
„Pokiaľ ide o ľudí, tak asi by mala platiť základná ľudská slušnosť. Keď idem okolo smetiaku a vidím, že kypí tými smeťami a padá to na zem, tak už tam tú ďalšiu svoju smeť nehodím,“ uzatvára Ábelová.
