Tisíc hlasov je názov nového seriálu, ktorý pripravuje netradičná koprodukcia Českého rozhlasu, RTVS a Televízie Prima. Seriál zachytáva začiatky rozhlasového vysielania a jeho 40-ročný vývoj. V Prahe sa okrem toho konala aj debata o podobe nového zákona o médiách verejnej služby.
V Európe bolo Československo len druhou krajinou po Británii a jej BBC, ktorá spustila rozhlasové vysielanie. Jeho začiatky odkryje nový televízny seriál pripravovaný v réžii Českého rozhlasu v koprodukcii netradične s komerčnou televíziou Prima a slovenskou RTVS.
„Seriál by mal zachytiť historický vývoj za 40 rokov, až po 2. svetovú vojnu,“ priblížil generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj.
Diskusiu o novom zákone o RTVS a novom seriáli v koprodukcii ČT, TV PRIMA a RTVS sledovala v reportáži v Ranných správach RTVS spravodajkyňa telerozhlasu v Prahe Katarína Vítková:
Generálny riaditeľ Českého rozhlasu René Zavoral ako prvý z riaditeľov verejnoprávnych médií v Česku po zverejnení návrhu aktuálne diskutovaného zákona, ktorý zruší súčasnú podobu slovenského rozhlasu a televízie, vydal vyjadrenie na podporu RTVS.
„To, čo sa na Slovensku odohráva, je podľa mňa likvidácia klasického systému verejnoprávnych médií. A naopak, tvorba nového systému štátnych médií. Mám pocit, že tu sa vraciame o zhruba 35 rokov naspäť,“ skonštatoval Zavoral.
České verejnoprávne médiá nie sú na rozdiel od tých slovenských napojené na štátny rozpočet, ale naďalej financované z koncesionárskych poplatkov. O ich podobe a výške sa v Česku aktuálne zvádza už niekoľko mesiacov debata, ktorá smeruje k ich navýšeniu. Zrušenie koncesií na Slovensku označil riaditeľ Českej televízie Jan Souček za slabinu.
„Financovanie médií verejnej služby, ktoré je akoukoľvek časťou závislé od exekutívy, nie je dobrou cestou. Je to vlastne ďalší prvok, ktorý tie médiá približuje k typu médií štátnych,“ podotkol Souček.
Priebeh debaty o podobe nového zákona o médiách verejnej služby zachytený na fotografiách:
Zmeny v zákonoch politici nekonzultovali
„To, že budú zrušené koncesie, nikto s nami nekonzultoval. Zrušili sa zo dňa na deň a to, že sa prijal nový zákon o financovaní a financovanie sa zmenilo koncom minulého roka, tiež s nami nikto nekonzultoval. Ani prípravy nového zákona. Politické elity nepovažujú za potrebné, aby poznali náš názor v tejto oblasti,“ myslí si Ľuboš Machaj.
K zmene financovania slovenskej inštitúcie došlo na sklonku roku 2022. K zmene voľby riaditeľa a zlúčeniu rozhlasu a televízie už ale v roku 2011. Celé to obdobie pretkávala debata o verejnoprávnosti. Historik médií u Univerzity Karlovej Martin Groman vysvetľuje, čo bolo impulzom vzniku tohto pojmu v minulosti.
„Služba verejnosti, u nás pomenovaná ako verejná služba, pochádza z Nemecka ako povojnový koncept. Ide o obranu proti zneužívaniu médií politikou,“ podotkol Groman.
K zákonu o médiách verejnej služby prišli viac ako tri stovky pripomienok s ktorými sa aktuálne vysporiadava ministerstvo kultúry. Medzinárodne združenie verejnoprávnych médií EBU kritizovalo pôvodný návrh ako nebezpečný pro demokracii. Žiada, aby ho Slovensko prispôsobilo medzinárodným štandardom a pripravovanému právu Európskej únie.
