Po prezidentských voľbách je opäť aktuálna otázka, kde bude bývať hlava štátu. Rezidenciu na Slavíne vlastní prezidentská kancelária 24 rokov. Prezident v nej nikdy nebýval. Obnova by stála státisíce eur.
Približne 12-tisíc eur stojí ročne prezidentskú kanceláriu údržba rezidencie. Má chodby väčšie ako izby a v podkroví je nízky strop. Navyše je problém s prístupom a bolo by ťažké zaistiť pre hlavu štátu dostatočnú bezpečnosť.
„To, čo sa tu robí, je taká základná údržba. Kosí sa pozemok, ktorý je pomerne veľkým a má vyše štyritisíc štvorcových metrov. Samotná vila má 850 štvorcových metrov. Akákoľvek rekonštrukcia je nemožná, musel by sa tu postaviť úplne nový dom,“ skonštatoval hovorca prezidentskej kancelárie Martin Strižinec.
Histórii a možnej budúcnosti prezidentskej rezidencie na Slavíne sa v reportáži v Správach RTVS venovala redaktorka Karolína Janičíková:
Kúpil ju Schuster, ani on v nej nebýval
Príbeh prezidentskej vily sa začal písať pred 24 rokmi, keď ju od Východoslovenských železiarní kúpila kancelária vtedajšieho prezidenta Rudolfa Schustera. Stála viac ako 36 miliónov korún, čiže asi milión 200-tisíc eur. Už po pár týždňoch vtedajší prezident zistil, že nie je vhodná pre sídlo hlavy štátu.
„Prezident sa ale pravdepodobne nenasťahuje do rezidencie v tomto roku. Dôvodom je odstránenie chýb a nedostatkov v samotnom objekte,“ odznelo v roku 2000.
Nasledujúci prezident Ivan Gašparovič chcel vilu predať a peniaze použiť na opravu kaštieľa v Rusovciach. Tá mala slúžiť na reprezentatívne účely. „Už exminister financií Ivan Mikloš chcel vilu predať a peniaze naliať do štátne rozpočtu. Narazil však na podmienku prezidenta, ktorý chce za ňu opraviť Kaštieľ v Rusovciach,“ hovorilo sa v roku 2013.
Vilu napokon nepredali a opätovne o ňu prejavila záujem nasledujúca hlava štátu Andrej Kiska.
Po zistení, že rekonštrukcia by stála takmer milión eur, Andrej Kiska od plánu upustil. Prezidentka Zuzana Čaputová sa do vily tiež nenasťahovala. Zostala bývať doma v Pezinku. Ani jej sa problém s vilou na Slavíne nepodarilo vyriešiť, aj keď sa o to snažila. Možností bolo viacero.
„Buď to bola možnosť výmeny pozemkov alebo to, čo sa ukazuje možno ako najschodnejšia možnosť je, že tento priestor by mohol v budúcnosti slúžiť verejnosti,“ uzavrel Strižinec. Príbeh prezidentskej vily na Slavíne pokračuje a musíme si počkať, s akými návrhmi príde Peter Pellegrini.
