Ľudia kedysi zrejme chovali líšky ako domácich maznáčikov dávno predtým, ako sa na scéne objavili domestikované psy. Archeologické nálezy naznačujú, že dávne spoločnosti v Južnej Amerike si týchto šeliem vážili do tej miery, že ich pochovávali vedľa seba, uviedol server BBC News.
Vedcov prekvapilo, keď v argentínskej časti Patagónie našli líšku pochovanú v ľudskom hrobe starom 1 500 rokov. Najpravdepodobnejším vysvetlením je podľa nich to, že bola vysokocenným spoločníkom alebo domácim maznáčikom. Naznačil to aj nedostatok stôp po rezných ranách na kostiach tejto šelmy, čo ukazuje, že nelovili ako potravu.
Analýza DNA tiež ukázala, že toto zviera sa kedysi spoločne stravovalo s poľovníkmi a zberačmi a bolo zrejme súčasťou tábora.
Naznačovali to aj predošlé nálezy
Líška rovnakého druhu bola pred takmer desiatimi rokmi nájdená v oveľa staršom hrobe v inej časti Argentíny. Rovnako mohla byť domácim maznáčikom, no vedci vtedy jej stravu neanalyzovali.
„Ide o veľmi vzácny nález líšky, ktorá zrejme mala úzke puto s jedincami zo spoločnosti poľovníkov a zberačov,“ uviedla vedkyňa Ophélie Lebrasseurová z Oxfordskej univerzity. „Myslím si, že to bolo viac ako len symbolické, naozaj sa domnievam, že išlo o priateľstvo,“ dodala.
Archeológovia líšku našli na pohrebisku Caňada Seca v Argentíne, teda v oblasti, ktorú kedysi obývali skupiny poľovníkov a zberačov.
Zuby líšok tiež v minulosti našli aj na ďalších starovekých pohrebiskách v Argentíne a Peru, čo naznačuje, že toto zviera malo symbolický význam. Nález takmer kompletnej líščej kostry v ľudskom hrobe je však v celosvetovom archeologickom meradle veľmi vzácny.
Tento druh líšky, známy pod vedeckým názvom Dusicyon avus, bol stredne veľký a vážil zhruba desať až 15 kilogramov. Vyhynul pred takmer 500 rokmi, pár sto rokov po tom, čo sa do Patagónie dostali psy domáce.
