Peter Pellegrini bol v prezidentských voľbách úspešnejší ako jeho koaličný predchodca Robert Fico v roku 2014. Odrazilo sa to aj na počte hlasov, ktoré získal, ale aj na volebnej mape.
Úspešne sa mu podarilo mobilizovať elektorát aj tam, kde Smer-SD tradične nevyhráva. S politických geografom Tiborom Madleňákom sme sa pozreli, ako vyzerali voľby z pohľadu bášt Smeru.
Strana Smer-SD má relatívne stabilné regióny voličskej podpory. V týchto „baštách“ získava nadpriemerný počet hlasov, rovnako v prezidentských aj parlamentných voľbách. Tieto regióny potom podporujú aj kandidátov s podporou Smeru.
Tieto regióny výraznej volebnej podpory Smeru nadviazali na podporu iných z minulosti. Platí to aj na Kysuciach, strednom Považí a Ponitrí. „Vysoká podpora Smeru tam nadväzuje na vysokú podporu HZDS z 90. rokov. Čiže tieto bašty sú, dalo by sa povedať, dedičstvom po HZDS,“ podotkol politický geograf.
K jadrám Smeru patrí napríklad aj Zemplín na severovýchode krajiny. Na strednom Slovensku ide o východnú časť Banskobystrického kraja, teda Horehronie, Podpoľanie a Gemer. Tieto bašty sú dedičstvom po stranách, ktoré oslovovali ľavicových voličov.
„Sú to ľavicovo orientované regióny, kde Smer prevzal voličov stranám, akými boli napríklad napríklad SDĽ (Strana demokratickej ľavice) alebo KSS (Komunistická strana Slovenska), ktorá dokonca vo voľbách v roku 2002 v okrese Medzilaborce vyhrala,“ vysvetlil Madleňák.
Hlas si po oddelení sa od Smeru vytvoril vlastnú voličskú základňu. Avšak podpora týchto dvoch strán stále koreluje. „To znamená, že v rozmiestnení voličov týchto dvoch strán a volebnou podporou ich kandidáta P. Pellegriniho existuje silná priestorová závislosť,“ pokračoval.
Úspešnejší Pellegrini
Petrovi Pellegrinimu hrala do kariet mimoriadne úspešná mobilizácia. Dokázal vyhrať aj v regiónoch, kde jeho ľavicoví predchodcovia uspieť nedokázali. Maroš Šefčovič v roku 2019 a Robert Fico v roku 2014 dokázali výraznejšie osloviť len elektorát v už spomínaných baštách Smeru.
„Pellegrinimu sa v týchto baštách podarilo veľmi výrazne vyhrať. Veľmi mierne sa mu podarilo vyhrať aj v regiónoch, v ktorých vtedy vyhrával pán Kiska, čiže v konzervatívnych regiónoch na severnom Slovensku alebo v maďarských regiónoch na Južnom Slovensku,“ podotkol Madleňák.
Mapa parlamentných volieb, ale aj predošlých prezidentských tak korešponduje s tou súčasnou. Výrazná zmena však oproti minulosti nastala vo volebnej účasti, ktorá bola, odhliadnuc od prvých priamych volieb prezidenta, historicky najvyššia. Túto zmenu krivky politický geograf pozoroval aj v baštách Smeru.
„Keď sa pozrieme, v ktorých regiónoch sa najviac zdvihla účasť medzi prvým a druhým kolom, tak sú to práve tieto bašty Smeru. Kysuce, Gemer a Zemplín. Tam sa účasť zdvihla o 13 až 10 percentuálnych bodov v jednotlivých okresoch. To značí, že nielenže prišli voliči Pellegriniho a Harabina z prvého kola, a pravdepodobne prišli aj ďalší voliči, ktorí sa prvého kola nezúčastnili. To nakoniec viedlo k tomu, že v týchto troch baštách, napríklad v okresoch Čadca, Revúca, Medzilaborce, Snina či Sobrance, získal Pellegrini viac ako 70 percent voličov,“ vysvetlil Madleňák.
Názor politického geografa k volebnej účasti sa zhoduje s viacerými názormi politológov. „Naznačuje, že slovenská spoločnosť je výrazne polarizovaná, čo potom viedlo aj k mobilizácii oboch politických táborov,“ dodal Madleňák.
