Ruskí majitelia pozemkov už roky sledujú, ako sa na ich pôde ako lesný požiar šíri invázna jedovatá rastlina, proti ktorej sú bezmocní. Boľševník Sosnowského, ktorého monštrózny stvol môže vyrásť do piatich metrov, sa nekontrolovane rozšíril po celej krajine. Spustošil ekosystémy a každoročne preň skončí v nemocnici tisíce ľudí. Napísal denník The Moscow Times.
„Utrpel som popáleniny, aj keď som mal plášť,“ povedal biológ a lesnícky odborník Alexej Jarošenko. Pokúsil s boľševníkom bojovať s pomocou kosy a vzal si na to nepremokavé oblečenie. „Napriek tomu ma šťava odstrekujúca od kosy popálila a hojilo sa to šesť mesiacov,“ dodal Jarošenko.
V snahe bojovať proti tejto rastline ruskí zákonodarcovia vo februári predbežne schválili návrh zákona. Ten ukladá vysoké pokuty tým, ktorí ju zo svojich pozemkov neodstránia. Ak bude „protiboľševníkový zákon“ schválený, budú si musieť jednotlivci vyhrnúť rukávy a túto úpornou rastlinu zo svojich pozemkov odstrániť. Avšak na vlastné nebezpečenstvo.
Šťava z boľševníka obsahuje furanokumaríny, toxické zlúčeniny, ktoré môžu pri vystavení slnečnému žiareniu spôsobiť popáleniny tretieho stupňa a tiež oslepnutie. Ťažké popáleniny pokrývajúce viac ako 80 percent tela môžu spôsobiť smrť.
Pre svoje rýchle rozmnožovanie, pri ktorom jediná rastlina vyprodukuje 20-tisíc až 100-tisíc semienok, teraz podľa niektorých odhadov boľševník dominuje až na 15 percentách prírodných plôch v európskej časti Ruska.
Nemusí pomôcť ani zákon
Jarošenko odhaduje, že húštiny boľševníka sa v Rusku rozšírili na milión hektárov plochy, čo je oblasť zodpovedajúca zhruba Cypru alebo Libanonu. Kým boľševník neustále zaberá nové územia pozdĺž ruských ciest, na poliach i záhradách, pochybujú odborníci, že by mohol nový zákon dostatočne zaúčinkovať bez širších systémových opatrení.
Zákon zavádza pre jednotlivcov pokuty až do výšky 50.000 rubľov (asi 12.700 korún), čo sú zhruba dve tretiny priemerného ruského platu v roku 2023, a až 700.000 rubľov (asi 177.500 korún) pre právnické subjekty, ak nezabezpečia vypratanie tejto agresívnej rastliny zo svojich pozemkov.
V praxi pokuty pravdepodobne uložia náhodné. Namieria ich proti každému, koho náhodou pristihnú, uviedol Jarošenko. „V tejto chvíli má naša vláda tendenciu riešiť všetky problémy v lepšom prípade pokutami, v horšom väzení,“ povedal.
„Ide o neúčinný prístup – nevedia pokutovať všetkých. Boľševník teraz rastie prakticky všade – na pozemkoch akéhokoľvek poľnohospodára alebo poľnohospodárskeho podniku, „dodal Jarošenko.
V súlade so zvykom ruských predstaviteľov svalovať vinu za všetky problémy krajiny na Západ tvrdil vo februári poslanec Štátnej dumy Timofej Baženov bez dôkazov, že boľševník môže byť „súčasťou bakteriologickej vojny USA proti Rusku“.
Môžu si za to sami
V skutočnosti ide ale skôr o problém, ktorý si Rusko spôsobilo samo. Po druhej svetovej vojne sa sovietski vedci pustili do hľadania nových, vysoko výnosných kŕmnych plodín pre hospodárske zvieratá.
Zaujal ich boľševník Sosnowského vďaka svojej odolnosti proti chladu a fenomenálnej produktivite. Preto ho úmyselne preniesli z jeho prirodzeného prostredia v horských lesoch Kaukazu do centrálnych častí vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Tam boľševnik ľahko opanoval pôvodné porasty nízko položených tráv.
Počas povojnového hladomoru sa v mnohých sovietskych regiónoch cielenej pestovania boľševníka ujalo, kým ho nezastavili obavy z toho, do akej miery môže byť táto rastlina nebezpečná. V tom čase už ale bolo príliš neskoro zastaviť neúprosné šírenie boľševníka po celej krajine.
Boľševník v popkultúre
V súčasnosti sa táto rastlina rozšírená natoľko, že prenikla aj do ruskej popkultúry. Objavuje sa v populárnych televíznych seriáloch, počítačových hrách a rockových piesňach.
Podľa Jarošenka sa asi 90 percent porastov boľševníka v Rusku nachádza na opustených poľnohospodárskych pozemkoch – rozsiahlych plochách, ktoré po rozpade Sovietskeho zväzu a prechode Ruska na trhovú ekonomiku začali byť nerentabilné pre obrábanie.
Zalesňovanie týchto pozemkov by síce mohlo pomôcť problém s boľševníkom zmierniť, podľa súčasných zákonov je však zakázané.
„Na otvorenej poľnohospodárskej pôde, kde je veľa slnečného svitu, produkujú rastliny boľševníka obrovské množstvo semien,“ povedal Jarošenko.
„Rast tejto rastliny v tieni pod hustými korunami stromov je oveľa slabší. Preto by jedným z najefektívnejších spôsobov bolo umožniť ľuďom a podnikom vysádzať lesy, ktoré by mali ako ekonomický prínos, tak by poslúžili v boji proti boľševníku, „dodal Jarošenko.
K šíreniu boľševníka podľa neho prispievajú aj terajšie predpisy a prísne požiadavky na prevádzku poľnohospodárskych fariem a malých pestovateľov, ktorí „prakticky nemôžu prežiť“, povedal Jarošenko.
„Poľnohospodárom a farmárom sa nemôže dariť, keď sa predpisy stávajú čoraz horšou nočnou morou. To znamená, že príde ďalšia vlna opúšťania poľnohospodárskej pôdy – a boľševník nám za to poďakuje, „dodal.
