Zaočkovanosť u detí na Slovensku už niekoľko rokov vykazuje pokles. Nie sme jedinou krajinou EÚ, kde je podobná situácia. V niektorých krajoch je zaočkovanosť natoľko nízka, že sa vytráca kolektívna imunita. S odvolaním sa na údaje o zaočkovanosti v roku 2023 o tom informovala pediatrička Elena Prokopová.
„Dosahuje mnohokrát hodnotu nižšiu hodnotu ako 95 percent kraja. Táto hodnota je potrebná na to, aby sme mali výskyt ochorení pod kontrolou a bol veľmi nízky,“ vysvetlila Prokopová v RTVS.
Závisí to tiež od druhu očkovaní. Na Slovensku sme na tom najhoršie v preočkovanosti na ochorenia ako mumps, rubeola či osýpky. Najhoršie sú na tom Bratislavský, Žilinský a Banskobystrický kraj a časti východného Slovenska. Podľa Prokopovej je viacero dôvodov, prečo rodičia svoje deti nedajú zaočkovať, dominuje strach.
Pozrite si celý rozhovor z relácie Aktuálne :24 s pediatričkou Elenou Prokopovou. Hovorila o témach ako čierny kašeľ, zaočkovanosť či kolektívna imunita:
„Pretrváva ešte stále veľké povedomie medzi rodičmi, že očkovanie môže narušiť imunitu alebo spôsobiť cukrovku či autizmus. Vzhľadom na to, že dnešní rodičia nevideli, ako prebiehali ochorenia, proti ktorým sa očkujeme, aké vedia byť závažné, ako je dôležité vedieť sa pred nimi chrániť, tak volia radšej neočkovať alebo pripustiť možnosť, že ich dieťa ochorieť,“ pokračovala Prokopová.
Sú však aj ochorenia, pri ktorom sú rodičia zhovievavejší. Menší problém s očkovaním majú podľa Prokopovej pri tetane alebo záškrtu. V súčasnosti však samostatné vakcíny proti tetanu nemáme. Očkuje sa jednou vakcínou proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a často aj proti obrne.
Čierny kašeľ
Situácia s čiernym kašľom ešte stále nie je na Slovensku taká zlá ako v Českej republike, kde už prepukla epidémia. Nárast tohto ochorenia sa eviduje medzi deťmi a dospelými nad 25 rokov. Najrizikovejšie je toto ochorenie pre najmenšie deti, ktoré by mali absolvovať očkovanie v treťom mesiaci života. Dovtedy s vedia chrániť len protilátkami od matky.
„Pokiaľ má matka málo protilátok, má ich málo aj to bábätko a tým pádom je preňho infekcia najväčším rizikom,“ vysvetlila Prokopová. Stále pretrváva aj deficit vakcín proti čiernemu kašľu. Ľudia sa začínajú preočkovávať a výpadky sú vo viacerých krajinách, vrátane Slovenska. Na ministerstve zdravotníctva sa pracuje na dovoze nových vakcín.
Prokopová odporúča preočkovať sa proti čiernemu kašľu aj mladým dospelým, a to v čase, kedy si plánujú založiť rodinu. Práve tak vedia matky zaručiť imunitu novorodenému dieťaťu. „Starším sa odporúča minimálne jedenkrát za život v dospelom veku sa dať preočkovať proti čiernemu kašľu pri pravidelnom preočkovaní proti záškrtu a tetanu,“ dodala Prokopová.
Čierny kašeľ sa prenáša kvapôčkovou infekciou, teda pri kašľaní, kýchaní alebo hovorení. Prejavuje sa teplotou a inými príznakmi podobným chrípke. Kašeľ je pri tomto ochorení veľmi intenzívny, suchý a dráždivý a prejavuje sa najmä v noci. Deti sa v záchvatoch často nevedia v často sa opakujúcich záchvatoch nadýchnuť a môžu omodrať.
