Slovenské bitúnky vlani opäť spracovali menej zvierat ako rok predtým. Práve mäso z nich mieri najmä na lokálne pulty. Lacnejšie ako domáce mäso však kupujeme to zo zahraničia.
V maštaliach chovatelia vykrmujú ošípané a na našich pasienkoch sa pasie dobytok. Napriek tomu vlani bitúnky u nás porazili o 15 percent menej prasiat a takmer o 5 percent menej mäsových kráv.
„Keď vychádzame z hypotézy, že čerstvé mäso slúži na zásobovanie obyvateľstva prioritne v lokálnej úrovni, tak áno, považujeme to za zníženie potravinovej sebestačnosti,“ uviedla riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľa mäsa Eva Forrai.
Ako je na tom Slovensko so sebestačnosťou pri spracúvaní mäsa zisťovala v Správach RTVS z regiónov redaktorka Jana Obrancová:
Mäsové kravy vo veľkom mieria v živom stave za hranice už roky, keďže sa to viac oplatí. Pri ošípaných zohráva rolu aj africký mor.
„Väčší chovatelia majú stabilné počty a stále je tu pozvoľný úbytok malých chovateľov, ktorí nemajú personál, nemajú technológie,“ ozrejmil chovateľ ošípaných František Valášek.
Vlani sme na Slovensko doviezli hovädzie a bravčové mäso za viac ako 520 miliónov eur. Prúdilo k nám v malých množstvách dokonca aj z krajín Afriky či Južnej Ameriky.
„Najviac mäsa však dovážame z európskych krajín. Pri hovädzine prevláda mäso z Nemecka, Írska, Holandska, Poľska a Česka. Pri bravčovine dominujú Španielsko, Nemecko, Česko, Poľsko a Belgicko.
„V rámci bravčového mäsa sme dlhodobo odkázaní na dovoz. Na Slovensku je jednak nedostatok tohto mäsa, ale sú aj obrovské cenove rozdiely, ktoré spotrebiteľ jednoducho neakceptuje, aj okolo 30 percent,“ priblížil riaditeľ Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič.
„Nedá sa očakávať nejaké zníženie cien, pretože na európskych trhoch je nedostatok ošípaných,“ uviedol Valášek.
Nižšia cena sa nerovná výhodnému nákupu
Nižšia cena nemusí vždy znamenať výhodný nákup. Potvrdzuje to výskum, ktorí odborníci už tri roky každý mesiac robia na vzorkách domácej a dovozovej bravčoviny.
„Dovezené mäso je vákuovo balené. Niekoľkokrát sa s tým mäsom narába, čím sa narúša jeho štruktúra a z toho mäsa sa neustále uvoľňuje tekutina. Po odpočítaní hmotnostných strát balením a po kuchynskej úprave sme zistili, že slovenské mäso je aj tak najvýhodnejším,“ informovala výskumná pracovníčka Výskumného ústavu živočíšnej tvorby Martina Gondeková.
„Ročne pri spotrebe 39 kilogramov na osobu môže ušetriť aj niekoľko desiatok eur,“ dodala. Výskum by sa mal v najbližších rokoch rozšíriť aj na ostatné druhy mäsa.
